350 rokov od prvého výstupu na Slavkovský štít
Ľudia na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier
vedeli ste?

Ľudia na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier

Vedeli ste, že hrebeň celých Tatier bez podpory ešte v lete nikto nepreliezol? Rýchlostný rekord drží stále Poliak Žurek, ktorý v roku 1970 prešiel ...»

Americký Wall Street Journal píše o Tatrách

Americký Wall Street Journal píše o Tatrách

17. júla vydal americký Wall Street Journal článok s názvom "Great Lakes Around the World"" – Najúžasnejšie jazerá sveta, kde...»

350 rokov od prvého výstupu na Slavkovský štít


Zdieľať

Je to už 350 rokov, čo v roku 1664 vystúpili prví známi dobyvatelia na vrchol Slavkovského štítu. Výstup uskutočnil Juraj Buchholtz st. s priateľmi.

Prví na vrchole

Dnešnému človeku sa tento prvovýstup predstavuje ťažko. Je treba si uvedomiť, že Smokovce ešte neboli, vznikli až o viac ako sto rokov. Na ceste ich v miestach dnešných Smokovcov osviežili len „Slavkovské kyselky“ - ako sa lokalite piatich prameňov vtedy hovorilo. Odľahlosť vtedajšej civilizácie, hora bez chodníka a hustá kosodrevina – to všetko prispelo k tomu, že výstup trval 2 dni. Skupina musela prenocovať v kosodrevine, kde ako sa udáva v literatúre bola celú noc „pod dohľadom medveďov  a inej divej zveri“. O náročnosti výstupu svedčí aj to, že z 12-člennej skupiny na vrchol vystúpili len štyria členovia.

V 19. storočí sa uvažovalo o výstavbe lanovky, ba dokonca aj observatória na jeho vrchole. Na lanovku bolo dokonca vydané stavebné povolenie. Prekvapivo malo ísť o pozemnú ozubnicovú lanovku. Zámer sa nerealizoval. Je ťažké si ho aj predstaviť. Kto na Slavkovskom štíte bol, vie, že jeho južná strana je jedna veľká skalná moréna. Len veľmi ťažko by sa v nej hľadala stabilná opora pre koľaje.

Pri príležitosti výročia prvého dokumentovaného výstupu realizuje oblastná organizácia cestovného ruchu Vysoké Tatry – podhorie výstup na Slavkovský štít spojený s posvätením a osadením pamätnej tabule.

Pomenovania Slavkovského štítu

Slavkovský štít okrem svojho pomenovania, odvodeného od obce Veľký Slavkov, ako ho poznáme teraz, nosil viacero mien. Niektoré boli oficiálne, iné boli len prianím dobových trendov, spomeňme:

Slavkovák, maďarské pomenovania Nagyszalóki-csúcs, Szalóki-csúcs, nemecké Schlagendorfer Spitze, Schlagendorfer Berg, Schlagendorferin, Grosse Schlagendorfer Spitze a poľský Sławkowski Szczyt.

Po druhej svetovej vojne boli dokonca snahy premenovať Slavkovský na Fučíkov štít. Návrh pochádzal od Františka Kroutila, autora vtedajšieho horolezeckého sprievodcu. Návrh bol ale zamietnutý.

Slavkovský štít v historickej literatúre

Stará historická literatúra sa zmieňuje o silných zemetraseniach vo Vysokých Tatrách. Podľa niekoľkých kroník spôsobilo zemetrasenie v roku 1774 zníženie Slavkovského štítu o 300 metrov.  Takto vraj prišiel Slavkovský štít o prvenstvo vo svojej výške. Neskoršie skúmania konštatovali, že výška vrchola sa nezmenila a zemetrasenie bola v skutočnosti silná búrka.

Túra na Slavkovský štít

Na vrchol vedie turistický chodník, popis túry na Slavkovský štít nájdete tu .

O Slavkovskom štíte ako aj o iných vrcholoch sa dočítate v knihe vydavateľsta I&B Tatry Tatranské štíty a ľudia .

publikované 24.7.2014, 5303 zobrazení

Najviac Vás zaujalo

Aby Vám na horách bolo teplo

Cestovateľské informácie z iných hôr nájdete na

Veroplach magazín