20 rokov od odchodu Ferka Mrázika

Dnes je tomu presne 20 rokov, čo sa na Popradskom plese konal deň horskej služby. Pre mňa mal však inú príchuť, v tento deň odišiel z tohto sveta môj ocino Ferko Mrázik. Symbolika tohto dňa výstižne charakterizuje to,  čo ho napĺňalo najviac – poslanie horskej služby.

Od mlada v horách

Otec sa narodil v roku 1914 ako najmladšie zo siedmich detí v rodine železničiara Antona Mrázika. Z rodnej Žiliny sa ešte ako malý chlapec dostal na výlet na Štrbské Pleso, kde ho už vtedy opantala krása prírody. Keď na lavičke zbadal sediaceho horského vodcu, v podvedomí sa začalo tvarovať ďalšie smerovanie jeho života.

Už ako mladý sa začal venovať turistike a horolezectvu. Spolu so svojim bratom Kalmanom a priateľmi podnikali mnoho výstupov či už v rodnej Malej Fatre alebo vo Vysokých Tatrách.

Zoznámil sa s Mikulášom Mlynarčíkom,  jedným  zo zakladateľov slovenského horolezeckého spolku JAMES, ktorý nedávno oslávil svojich 100 rokov existencie. Obom im boli tak veľmi blízke hodnoty, ktoré spolok niesol v svojom mene: idealizmus, alpinizmus, moralita, entuziazmus a solidarita.

Život v Horskej službe

Zaujímavé je ako si s Mlynarčíkom vymenili pôsobiská. Kým Mlynarčík sa narodil v Tatrách a časom odišiel do Žiliny, otec to mal presne naopak – z rodnej Žiliny odišiel do Tatier, tu sa stal dobrovoľným členom horskej služby. Od r. 1952 bol jej profesionálnym členom, od r. 1954 náčelníkom Tatranskej horskej služby a od r. 1956 zastával 20 rokov funkciu celoslovenského náčelníka.

Hory mu boli chrámom, chaty a zariadenia horskej služby kaplnkami, a ľudia v nich drahokamy,  ktorých si ukladal hlboko do svojho srdca.

To ho viedlo ku napísaniu kníh Priekopníci horskej služby a Strechy nad oblakmi. Obe boli venované ľuďom,  ktorí v horách pôsobili nie pre seba, ale pre iných.

Jedným z jeho posledných diel boli výstava a vytvorenie minigalérií osobností a fragmentov Horskej služby.

Na čo najviac spomínam ja?

Úžasne miloval hory a užíval si ich krásu, nezovšedneli mu ani za tie dlhé roky. Za svietiacimi očami a bielymi vlasmi sa veru skrývala nejedna ťažká životná chvíľa. No ku každej životnej situácii sa vedel postaviť s nadhľadom, zachovať si chladnú hlavu vtedy, keď to bolo potrebné, a na druhej strane si vedel užiť radosť i z tých najmenších drobností.

Spomienka na členov horskej služby v Zuberci

V roku 1931 s bratom Kalmanom a priateľmi prvýkrát prechádzal Západnými Tatrami a odvtedy sa tu vrátil stovkykrát. A práve v Západných Tatrách v Zuberci sa v týchto dňoch spomínalo na členov Horskej služby, ktorý už pozerajú na nás všetkých „tam – z hora“. V sobotu 18.9. sa  konala v Zubereckom kostole omša venovaná členom Horskej služby, po ktorej sa spomínalo na osobnosti, ktorých výročia si tohto roku pripomíname. Vďaka bývalému náčelníkovi Horskej služby v Západných Tatrách Janovi Jurinovi sme mali možnosť v krásnej – priam rodinnej – atmosfére zaspomínať na pekné zážitky a odkazy našich blízkych. Pripomenuli sme si osobnosti, ktorých cieľom nebolo vynikať, ale ktoré vynikli, preto, že ich cieľom bolo pomáhať iným a tomu zasvätili svoj život. A takto sa z ich mravenčej práce a drobných krokov doslova poskladala história.