Vedeli ste že

Lanovka na Lomnický štít

Už v devätnástom storočí sa ľudia zaoberali myšlienkou sprístupnia niektorého z tatranských štítov lanovkou. Hovorilo sa o Slavkovskom štíte, Gerlachu, nakoniec padla voľba na Lomnický štít. Plány oddialila prvá svetová vojna. Po jej ukončení zobral iniciatívu do rúk Ing. Juraj Országh, riaditeľ tatranských kúpeľov. Vďaka politickej podpore svojho brata Dr. Jozefa Országha, ktorý bol od r. 1931 prezidentom Slovenskej krajiny.

Slovenská republika takto na vlastné náklady vstúpila do diela, ktoré bolo po dobudovaní svetovým unikátom. Technológiu na stavbu dodávala firma František Wiesner.

Najprv sa vybudoval prvý úsek – Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso. Na stavbe pracovali ľudia z okolia, prevažne zo Spišskej Belej, Kežmarku a Lendaku. Je potrebné si uvedomiť, že výstavba prebiehala bez pomoci leteckej techniky. Materiál ťahali hore kone dvojkolesovými vozmi a následne nosiči. Lanovka bola uvedená do prevádzky v decembri 1937. Najvyššia podpera dráhy merala 37 metrov.

Druhý úsek – Sklanaté pleso – Lomnický štít bol dokončený na jeseň 1940. Temer rok trvala skúšobná prevádzka. Lanovka slúžila len pre účely observatória.

20.decembra, pred Vianocami 1941, v popoludňajších hodinách, 5 rokov po začatí budovania lanovej dráhy v Tatranskej Lomnici, sa začala verejná preprava na Lomnický štít. Jej spustenie bolo svetovým unikátom. Dĺžka temer 6 kilometrov, prevýšenie takmer 1700 metrov a najväčšie rozpätie medzi stožiarmi (úsek Skalnaté Pleso – Lomnický štít mal len jednu podperu „Podpera č.10“, ktorá bola neskôr zrušená)

Lanovku poháňal od počiatku elektrický prúd. Lanovka bola zavesená na jednom nosnom lane a ťahali ju dve ťažné laná. Pri rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1988 sa tento systém zamenil za systém dvoch nosných lán a jedného ťažného lana, čo viedlo k vyššej stabilite aj počas silnejšieho vetra. Časť rekonštrukcie vidieť na tomto videu.

Projektantom stavieb v Tatranskej Lomnici, na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte bol architekt Dušan Jurkovič.

Z budovania lanovej dráhy vyplynuli dodatočné potreby nových turistických chodníkov – cez Veľkú Svišťovku na Zelené pleso, cez  Malú Svišťovku do Tatranských Matliarov, chodník na Chatu Kamzík.

Visutej lanovke na Skalnaté Pleso začala neskôr konkurovať kabínková lanovka. Tá však ťažko zvládala vietor sotva polovičnej rýchlosti. Visutá lanovka totiž vedela premávať až do vetra o rýchlosti 80 km/h.  V roku 1999 bola visutá lanovka na Skalnaté pleso odstavená.

12. apríla 2005 bol posledný krát pustený motor na visutej lanovke Lomnica – Skalnaté pleso a lanovka absolvovala svoju poslednú cestu.

Lanovku môžete vidieť vo viacerých slovenských filmoch. Medzi tie, najpopulárnejšie patrí iste nezameniteľný Anděl na horách.

Ak si chcete aj vy spomenúť na spiatočný lístok na Hrebienok za tri koruny, štyridsať halierov v roku 1984, pozrite si ďalšie historické videá z Tatier.

Vedeli ste?

  • Medzistanica ŠTART je pomenovaná podľa začiatku bobovej dráhy, ktorá smerovala do Tatranskej Lomnice. K dráhe viedol bobový vlek. Dráhu postavili v roku 1911.
  • Pri výstavbe lanovky bola najprv vybudovaná pomocná lanovka, ktorá dokázala viesť aj bremená o hmotnosti jednej tony. Jej dráha išla cca 10 metrov vedľa budúcej dráhy visutej lanovky.
  • Lanová dráha na Skalnaté pleso bola kyvadlová. Išlo o dva vozne, ktoré štartovali z protiľahlých staníc.
  • Lanová dráha na Lomnický štít má iba jeden vozeň.
  • Na Skalnatom plese sa z dôvodu skalného terénu nemohlo ísť pod zem, preto sa na napínanie lán vybudovala napínacia veža.
  • Na Skalnatom plese v strojovni bol umiestnený núdzový dieselový osemvalcový motor z ponorky, štartovaný bol stlačeným vzduchom a pohonom bola nafta.
  • Počas výstavby zahynuli dvaja robotníci.
  • Účastníci výstavby spomínajú ako chodili pešo z Lendaku na Skalnaté pleso, kde nocovali.
  • Materiál vynášaný nosičmi vážil od 40 do 70kg. Niektorí robotníci urobili aj dve vynášky za deň.
  • Po ŠTART bolo lano vyťahované koňmi. Od štartu ho ťahali robotníci.
  • Budovy sú postavené z kameňa štiepaného v malom kameňolome nad Skalnatým plesom.
  • Prvé lano vynieslo na Lomnický štít 36 nosičov, ktorí sa striedali.
  • Za 2 týždne dostali robotníci na Lomnickom štíte 900 až 1000 korún. Na Skalnatom plese 650 až 700.
  • Počas druhej svetovej vojny Nemci v domnienke že na Skalnatom plese sa ukrývajú ich nepriatelia, poškodili údolnú stanicu a prvú podperu.
  • Podpera č.10  – jediná podpera úseku Skalnaté pleso – Lomnický štít nebola v projekte. Bola postavená z dôvodu že lano z neznámych príčin dosadávalo na zem.

Lanovka na Lomnický štít v súčasnosti

V súčasnosti maté možnosť vyviesť sa lanovkou na Lomnický štít zo Skalnatého Plesa za 27 EUR (lístok je spiatočný). Jazda trvá 9 minút. Lístok je vhodné zakúpiť si predom, nakoľko lístky sú miestenkové a môžu byť už vypredané. Na vrchole sa pre turistov nachádza Kaviareň Dedo, vyhliadková terasa a jeden apartmán, v ktorom je potrebné si ubytovanie zarezervovať tiež vopred. Kapacita lanovky je 15 osôb. 

Na Skalnaté Pleso môžete vyjsť po turistickej značke z Tatranskej Lomnice alebo Starého Smokovca, alebo môžete použite lanovku z Tatranskej Lomnice v cene spiatočného lístka 19 EUR. Viac o cene lanovky na Lomnický štít.

foto: archiv autora, internet

Nezmeškajte novinky zo sveta Vysokých Tatier - odoberajte náš newsletter:

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *