Dnešok patrí aj lesom TANAP-u

Generálne zhromaždenie OSN vyhlásilo 21. marec za Medzinárodný deň lesov. V roku 2023 patrí tento envirosviatok téme lesy a zdravie.

Tatranský národný park poskytuje zázemie pre mnohé lesné spoločenstvá. Rozmanitosťou oplývajú vápencové substráty Belianskych a Západných Tatier, TANAP je i domovinou prípotočných jelšín či špecifických bučín. Najdominantnejší je tu smrek, no nezabúdajme na výrazný podiel smrekovca opadavého, borovice lesnej alebo borovice limby. Obísť nemožno kosodrevinu, jej porasty v TANAP-e pokrývajú najväčšiu rozlohu z územia celých Západných Karpát. V najstaršom slovenskom národnom parku sa podarilo vymapovať spolu 17 pralesov a 19 pralesových zvyškov, ktoré sú ukážkou prirodzeného vývoja lesných ekosystémov.

Dnešný oslávenec, les, je viac ako len to, čo bežne vnímame zrakom. Tvorí ho geologické podložie, teda skaly, nad nimi pôda a rôzne mikroorganizmy v nej, plesne, huby, ktoré živú hmotu menia na anorganickú a ich „prácu“ ďalej využíva rastlinstvo. Les tvorí aj ovzdušie a, samozrejme, živočíchy. Je to jeden veľký ekosystém, v ktorom na seba zložky vzájomne pôsobia. Na balans lesného ekosystému, ale i jeho krehkosť, upozornila tento rok OSN. „Zdravé lesy sú životne dôležité pre všetky aspekty zdravej planéty, od živobytia a výživy až po biodiverzitu a životné prostredie, sú však ohrozené. Je na nás, aby sme tieto vzácne prírodné zdroje chránili,“ zaznieva posolstvo organizácie, ktorá svetu dala Medzinárodný deň lesov.

Aktuálny ročník envirosviatku sa nesie v znamení témy „lesy a zdravie“. Svet má upriamiť pozornosť na kondíciu a udržateľnosť našich lesov, i na to, ako zdravé lesy pomáhajú človeku na ceste k vlastnému zdraviu. Blahodarné účinky horského prostredia na telo i dušu sa stali výraznou črtou Tatier v roku 1876, keď prišli prví pacienti do Nového Smokovca vyskúšať účinky klimatoterapie. Jej zakladateľom bol dr. Mikuláš Szontagh starší.

Zdroj: TANAP, Snímky: Marcel Tobis