Tatranská múzejná noc nesklamala

Ekohry, poznávanie húb, prírodovedné filmy či čaje z botanickej záhrady, to všetko priniesla sobota v Múzeu TANAP-u. V poradí ôsma múzejná noc v znamení sedemdesiateho výročia Výskumnej stanice TANAP-u je za nami.

Podujatie odštartovali Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici a vedúci Výskumnej stanice TANAP-u Maroš Peiger, ktorí spolu symbolicky zasadili pred múzeom limbu. Ďalej už nasledovali ukážky zoologického či krajinného výskumu, nerastov, parazitov a vedeckých aktivít.

Návštevníkov zaujímala jedna z najkvalitnejších húb, na ktorej si môžeme v našich zemepisných šírkach pochutnať – smrčok jedlý. Reč bola aj o jeho nebezpečnom jedovatom dvojníkovi z ríše húb, ušiaku obyčajnom. Najmä deti zaujímali huby zväčšené pod stereolupou. Technická univerzita vo Zvolene prispela informáciami o genetike a vzorkách, z ktorých vedia výskumníci extrahovať DNA. Ľudí zaujala i genetická štruktúra a jedinečnosť hlucháňa v západných Karpatoch. Tento živočích je glaciálnym reliktom, na Slovensku sa zachovala jeho izolovaná populácia od obdobia posledného zaľadnenia až po súčasnosť. V prezentácii Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach pútali kliešte, s ktorými ľudia bežne prichádzajú do kontaktu. Záujem bol i o pásomnicu líščiu a o spôsoboch prevencie a ochrany pred nakazením. V Múzeu TANAP-u prezentovali i pôdnu faunu, teda chrobáky, šťúriky, chvostokoky či pôdne roztoče. Nechýbal ani výskum tokov uhlíka v lesných ekosystémoch Vysokých Tatier. Rezonovala aj prezentácia o ďatľoch, ktoré do svojho jedálnička miestami zaradia i mláďatá iných vtákov.

Z programu určeného špeciálne pre deti jednoznačne najviac bodovala stopovačka zvierat v expozícii múzea. Najmenší tiež zdobili drevené brošne či skladali prírodné puzzle.

Návštevníci si nenechali ujsť ani prezentáciu „Svište nám práve prezimovali“ z úst Pavla Balla, a pokračovanie príbehu života obyvateľov Volovských vrchov očami filmára a lesníka Attilu Ambrúša. Igor Michlík svojím filmom 50 rokov v Jaskyni Javorinka odhalil očarujúce tatranské podzemie, úspech malo i večerné kino z rozprávkového archívu výskumnej stanice.

Domácu atmosféru Tatranskej múzejnej noci dodali čaje z byliniek voľne rastúcich v Expozícii tatranskej prírody, ktoré si maškrtníci dochutili lyžičkou tatranského medu.

Zdroj: TANAP