Viktor píše: Posledné tri dni Slobodného kráľovstva Rysy

Politika do hôr nepatrí. Je to nepísaný zákon, ktorý platí aj na chatách. Aj keď sa občas objavila nejaká narážka na politickú tému, vždy sa našlo dosť rozumu na to, aby sme ju nerozvíjali a nepokazili si pekný deň. Jednou z vlastností hôr je, že všetci ľudia sú si rovní. Každý je predovšetkým človek, ktorý môže v prípade núdze potrebovať pomoc – a niekto iný mu ju poskytne bez toho, aby sa pýtal na jeho politické presvedčenie. Je to samozrejmé a tak by to v horách malo byť.

Tento nepísaný zákon platil vždy aj pre mňa. Prečo o tom píšem? Pretože by bolo dobré, keby podobný princíp platil aj tu dole – v našej spoločnosti. Aby sme dokázali rešpektovať názor druhého bez zloby a nenávisti. Vieme však, že realita je iná. Niektorí ľudia idú vo svojej nenávisti voči inému názoru až za hranicu zákona. A čo je ešte horšie, dnes vidíme, že extrémizmus a fašizmus prenikajú celou spoločnosťou – až po parlament.

Ľudia s takouto orientáciou využívajú všetky slobody demokracie, aby nakoniec nastolili totalitu – či už fašistickú, stalinskú, alebo inú formu diktatúry. Potom prichádzajú čistky pod heslom „svetlej budúcnosti“: vyhadzovy z práce, prenasledovanie oponentov a napokon aj tábory a väzenia. Dnes stojíme na začiatku tejto cesty. Mnohí ľudia prišli o prácu, ktorú milovali a ktorej rozumeli – od kultúry až po Horskú službu. Neobišlo to ani horské chaty, ako ukazujú posledné udalosti.

Dnes už vieme, kto si to prial, kedy a s kým. Vieme, že výlety niektorých ľudí na Kriváň neboli len nevinné túry, ale miesta, kde sa rodili plány na odstránenie nepohodlných – na ceste za mocou a pocitom neobmedzenej nadvlády. A preto prichádzajú posledné tri dni Slobodného kráľovstva Rysy.

Je to smutné, ale zároveň aj výzva – aby sme znovu vrátili chatám to, čo z nich robí oázy slobody a ľudskosti. Máme cieľ a vieme, po akej ceste sa k nemu dá dôjsť. Tak poďme a urobme svet hôr znovu tým, čím vždy bol – miestom, kde má človek väčšiu cenu než moc.

⸻

🕊️ Lebo zlo a zloba si vždy dovolia len toľko, koľko im my sami dovolíme.

S pozdravom
Viktor Beránek