Vrchol Slavkovského štítu v zime
V týchto dňoch si pripomíname 356. výročie prvého výstupu na Slavkovský štít. Bolo to v roku 1664, keď vystúpili prví známi dobyvatelia na jeho vrchol. Výstup uskutočnil Juraj Buchholtz st. s priateľmi.
Dnešnému človeku sa tento prvovýstup predstavuje ťažko. Je treba si uvedomiť, že Smokovce ešte neboli, vznikli až o viac ako sto rokov. Na ceste v miestach dnešných Smokovcov skupinu dobrodruhov osviežili len Slavkovské kyselky – ako sa lokalite piatich prameňov vtedy hovorilo.
Dvanástim dobrodruhom trval výstup dva dni. Len štyria však vyšli na vrchol.
Odľahlosť vtedajšej civilizácie, hora bez chodníka a hustá kosodrevina – to všetko prispelo k tomu, že výstup trval 2 dni. Skupina musela prenocovať v kosodrevine, kde, ako sa udáva v literatúre, bola celú noc „pod dohľadom medveďov a inej divej zveri“. O náročnosti výstupu svedčí aj to, že z 12-člennej skupiny na vrchol vystúpili len štyria členovia.
V 19. storočí sa uvažovalo o výstavbe lanovky, ba dokonca aj observatória na jeho vrchole. Na lanovku bolo dokonca vydané stavebné povolenie. Prekvapivo malo ísť o pozemnú ozubnicovú lanovku. Zámer sa nerealizoval. Je ťažké si ho aj predstaviť. Kto na Slavkovskom štíte bol, vie, že jeho južná strana je “jedna veľká skalná moréna”. Len veľmi ťažko by sa v nej hľadala stabilná opora pre koľaje ozubnicovej lanovky.
Slavkovský štít okrem svojho pomenovania, odvodeného od obce Veľký Slavkov, ako ho poznáme teraz, nosil viacero mien. Niektoré boli oficiálne, iné boli len prianím dobových trendov:
Po druhej svetovej vojne boli dokonca snahy premenovať Slavkovský na Fučíkov štít. Návrh pochádzal od Františka Kroutila, autora vtedajšieho horolezeckého sprievodcu. Návrh bol ale zamietnutý.
Stará historická literatúra sa zmieňuje o silných zemetraseniach vo Vysokých Tatrách. Podľa niekoľkých kroník spôsobilo zemetrasenie v roku 1774 zníženie Slavkovského štítu o 300 metrov. Takto vraj prišiel Slavkovský štít o prvenstvo vo svojej výške. Ak by bol tento údaj pravdivý, Slavkovský štít by v minulosti dosahoval do výšky 2 750 m n.m. Neskoršie skúmania konštatovali, že výška vrchola sa nezmenila a zemetrasenie bola v skutočnosti silná búrka.
Na vrchol vedie turistický chodník, popis túry na Slavkovský štít nájdete tu.
O Slavkovskom štíte ako aj o iných vrcholoch sa dočítate v knihe vydavateľstva IB Vysoké Tatry Tatranské štíty a ľudia.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.
Po letnej turistickej sezóne čaká Tatranský národný park tradičné jesenné upratovanie. V sobotu 26. septembra sa…
Vo piatom čísle roku 2026 časopisu TATRY sa dočítate: Martina PetránováTatry majú konečne zonáciu Po…
Z Derešského kotla v Jasnej definitívne zmizol starý nefunkčný vlek. Z nedostupného terénu ho postupne odviezol vrtuľník. Demontáž…
Dnešný deň patrí všetkým profesionálnym i dobrovoľným horským záchranárom, ktorí každodenne nasadzujú vlastné životy pre…
Správa TANAP-u Vás pozýva na podujatie Noc netopierov, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 3. septembra…
Ministerstvo životného prostredia SR, správy národných parkov aj Štátna ochrana prírody SR aj napriek opakovanému…