Výročie prvého výstupu na Slavkovský štít

V týchto dňoch si pripomíname 356. výročie prvého výstupu na Slavkovský štít. Bolo to v roku 1664, keď vystúpili prví známi dobyvatelia na jeho vrchol. Výstup uskutočnil Juraj Buchholtz st. s priateľmi.

Prví na vrchole

Dnešnému človeku sa tento prvovýstup predstavuje ťažko. Je treba si uvedomiť, že Smokovce ešte neboli, vznikli až o viac ako sto rokov. Na ceste v miestach dnešných Smokovcov skupinu dobrodruhov osviežili len Slavkovské kyselky – ako sa lokalite piatich prameňov vtedy hovorilo.

Dvanástim dobrodruhom trval výstup dva dni. Len štyria však vyšli na vrchol.

Odľahlosť vtedajšej civilizácie, hora bez chodníka a hustá kosodrevina – to všetko prispelo k tomu, že výstup trval 2 dni. Skupina musela prenocovať v kosodrevine, kde, ako sa udáva v literatúre, bola celú noc „pod dohľadom medveďov  a inej divej zveri“. O náročnosti výstupu svedčí aj to, že z 12-člennej skupiny na vrchol vystúpili len štyria členovia.

Dobová pohľadnica Smokovcov. V Pozadí vľavo Slavkovský štít.
Dobová pohľadnica Smokovcov. V Pozadí vľavo Slavkovský štít.

Veľké plány 19.storočia

V 19. storočí sa uvažovalo o výstavbe lanovky, ba dokonca aj observatória na jeho vrchole. Na lanovku bolo dokonca vydané stavebné povolenie. Prekvapivo malo ísť o pozemnú ozubnicovú lanovku. Zámer sa nerealizoval. Je ťažké si ho aj predstaviť. Kto na Slavkovskom štíte bol, vie, že jeho južná strana je „jedna veľká skalná moréna“. Len veľmi ťažko by sa v nej hľadala stabilná opora pre koľaje ozubnicovej lanovky.

Pomenovania Slavkovského štítu

Slavkovský štít okrem svojho pomenovania, odvodeného od obce Veľký Slavkov, ako ho poznáme teraz, nosil viacero mien. Niektoré boli oficiálne, iné boli len prianím dobových trendov:

  • Slavkovák
  • maďarské pomenovania Nagyszalóki-csúcs, Szalóki-csúcs
  • nemecké Schlagendorfer Spitze, Schlagendorfer Berg, Schlagendorferin, Grosse Schlagendorfer Spitze
  • poľsky: Sławkowski Szczyt.

Po druhej svetovej vojne boli dokonca snahy premenovať Slavkovský na Fučíkov štít. Návrh pochádzal od Františka Kroutila, autora vtedajšieho horolezeckého sprievodcu. Návrh bol ale zamietnutý.

Slavkovský štít v lete
Slavkovský štít v lete

Vraj najvyšší spomedzi všetkých

Stará historická literatúra sa zmieňuje o silných zemetraseniach vo Vysokých Tatrách. Podľa niekoľkých kroník spôsobilo zemetrasenie v roku 1774 zníženie Slavkovského štítu o 300 metrov. Takto vraj prišiel Slavkovský štít o prvenstvo vo svojej výške. Ak by bol tento údaj pravdivý, Slavkovský štít by v minulosti dosahoval do výšky 2 750 m n.m. Neskoršie skúmania konštatovali, že výška vrchola sa nezmenila a zemetrasenie bola v skutočnosti silná búrka.

Túra na Slavkovský štít

Na vrchol vedie turistický chodník, popis túry na Slavkovský štít nájdete tu.

O Slavkovskom štíte ako aj o iných vrcholoch sa dočítate v knihe vydavateľstva IB Vysoké Tatry Tatranské štíty a ľudia.

Nezmeškajte novinky zo sveta Vysokých Tatier - odoberajte náš newsletter:

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastáva funkciu podpredsedu. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

X