Aktuality

Mesto Vysoké Tatry vymiera: Prečo z ikonického srdca Slovenska odchádzajú ľudia?

Vysoké Tatry sú neodmysliteľnou ikonou Slovenska, pýchou našej prírody a magnetom pre státisíce turistov. No zatiaľ čo hotely, apartmánové domy a reštaurácie praskajú vo švíkoch, samotné mesto Vysoké Tatry prežíva tichú katastrofu. Najnovšie demografické dáta potvrdzujú krutú realitu – toto špecifické mesto patrí k najrýchlejšie sa vyľudňujúcim lokalitám na celom Slovensku. Prečo rodení Tatranci balia kufre a prenechávajú svoje domovy realitným investorom a víkendovým návštevníkom?

​Kruté čísla: Tatry strácajú dušu aj obyvateľov

​Podľa aktuálnych štatistických analýz a demografických prehľadov, ktoré mapujú úbytok obyvateľstva v slovenských mestách, sa mesto Vysoké Tatry dlhodobo umiestňuje na popredných nelichotivých priečkach. Tento trend pritom nie je žiadnou novinkou, ale logickým vyústením dlhodobého nezáujmu o potreby bežných občanov. Za posledné desaťročia stratilo mesto obrovské percento svojich stálych obyvateľov.

Mesto Vysoké Tatry je rozlohou najväčším mestom na Slovensku, keďže zahŕňa až 15 tatranských osád od Podbanského cez Hágy, Starý Smokovec a Tatranskú Lomnicu až po Tatranskú Kotlinu. Napriek tomuto obrovskému územiu v ňom však žije už len pár tisíc obyvateľov. Ulice osád, ktoré kedysi žili bežným rodinným životom, detským smiechom a komunitnými akciami, sa po odchode turistických sezón menia na mestá duchov.

​Hlavné príčiny úpadku Tatier ako miesta pre život:

  • Nedostupnosť bývania: Ceny nehnuteľností dosahujú astronomické sumy, kvôli čomu si bežný človek vlastný byt v Tatrách kúpiť nedokáže.
  • Chýbajúca infraštruktúra: Postupné rušenie základných služieb zameraných na rodiny.
  • Jednostranná ekonomika: Pracovné miesta sú takmer výlučne viazané na slabo platený cestovný ruch, ktorý trpí výraznou sezónnosťou.

​Apartmanizácia ako hrobár komunitného života

​Jedným z najvážnejších faktorov, ktoré vyháňajú Tatrancov z ich domovov, je nekontrolovaná „apartmanizácia“. Staršie bytové domy, v ktorých kedysi bývali zamestnanci tatranských podnikov, sanatórií či lesov, sa postupne transformujú. Byty po starších obyvateľoch skupujú investori, ktorí ich prerábajú na luxusné apartmány určené na krátkodobý prenájom.

​Mladé rodiny nemajú absolútne žiadnu šancu konkurovať voľnému kapitálu z Bratislavy či zahraničia. Cena za meter štvorcový vo Vysokých Tatrách už dávno súperí s najdrahšími lokalitami v hlavnom meste. Výsledkom je, že mladí ľudia odchádzajú do podhoria – do Popradu, Kežmarku, Veľkej Lomnice či Svitu, kde sú životné náklady a ceny nehnuteľností prijateľnejšie. Do Tatier potom za prácou len denne dochádzajú.

„Narodil som sa v Starom Smokovci, prežil som tu detstvo. Moje deti však už vyrastajú v Poprade. V Tatrách sme si jednoducho nemohli dovoliť kúpiť ani jednoizbový byt a žiť v dome, kde je polovica bytov víkendovo prenajímaná hlučným turistom cez Airbnb, sa s malými deťmi jednoducho nedá,“ opisuje situáciu bývalý obyvateľ Ján (38).

​Keď biznis vytláča základné potreby človeka

​S úbytkom stálych obyvateľov prichádza takzvaná špirála úpadku. Keď v meste nežijú reálni ľudia, štát a samospráva strácajú motiváciu udržiavať občiansku vybavenosť. Školy majú málo detí, preto sa zatvárajú alebo spájajú. Nájsť obvodného lekára, zubára či pediatra priamo v Tatrách je dnes prekvapivo zložitejšia logistická úloha. Aj bežné obchody s potravinami ustupujú predajniam so suvenírmi, športovým oblečením či luxusným butikom. Mesto sa mení na dokonalý skanzen pre turistov, no prestáva byť funkčným domovom.

​Pohľad na tatranské osady mimo hlavnej letnej a zimnej sezóny začína byť smutný. Osvetlené sú len hotely a tie apartmány, ktoré majú práve ubytovaných hostí. Ostatné okná bytoviek zívajú prázdnotou. Tatry tak strácajú svoju identitu a to najcennejšie – autentickú komunitu ľudí, ktorí hory nielen využívajú na generovanie zisku, ale v nich skutočne žijú, rozumejú im a chránia ich kultúru.

​Existuje ešte cesta späť?

​Ak chce štát a samospráva zvrátiť tento hrozivý trend vyľudňovania, sú potrebné radikálne a koncepčné kroky. Odborníci na urbanizmus navrhujú prísnejšiu reguláciu krátkodobého ubytovania (podporené napríklad vyššími miestnymi daňami za ubytovanie), aktívnu výstavbu mestských nájomných bytov pre strategické profesie (učitelia, zdravotníci, záchranári, komunálni pracovníci) a systematickú podporu mladej generácie rodín.

​Pokaľ sa však doterajší prístup nezmení a nekontrolovaný zisk z realitného biznisu a cestovného ruchu zostane jedinou prioritou, Vysoké Tatry definitívne prestanú byť mestom. Stanú sa len predraženým lunaparkom, z ktorého sa vytratil skutočný život. A to je pre najväčšiu prírodnú ikonu Slovenska tá najsmutnejšia vizitka.

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *