Štrbské pleso postúpilo medzi 77 semifinalistov
VYSOKÉ TATRY (9. júl 2009) – Štrbské pleso je v semifinále! V internetovom hlasovaní o nových sedem divov prírody, ktoré vyhlásila švajčiarska nadácia New Open World Corporation (NOWC), sa v skupine jazerá, rieky a vodopády vyšvihlo do prvej jedenástky, čo mu zaručilo vstupenku medzi celkový počet 77 semifinalistov. Z nich teraz odborná porota vyberie 28 finalistov. Verejné hlasovanie, ktoré sa skončí v roku 2011, rozhodne o tom, ktorí z nich sa stanú novými siedmimi divmi prírody.
Štrbské pleso sa o postup medzi 77 semifinalistov uchádzalo ako jediný zástupca Slovenska. Jeho cesta do semifinále bola o to ťažšia, že vo svojej skupine súperilo s takými divmi prírody ako sú Niagarské vodopády, jazero Titicaca, vodopády Iguazu, Anjelské vodopády, Mŕtve more či známe jazero Lochness. Jeho oficiálnym podporovateľom je mesto Vysoké Tatry, ktoré ešte koncom januára podpísalo zmluvu s nadáciou NOWC o podpore, bez ktorej by sa Štrbské pleso nemohlo uchádzať o postup do semifinále. „Je to obrovský úspech nielen pre samotné Štrbské pleso a Vysoké Tatry, ale celé Slovensko, ktoré práve prostredníctvom tohto nášho klenotu dostalo výnimočnú šancu zviditeľniť sa a ukázať, že aj rozlohou tak malá krajina môže v sebe ukrývať nesmierne bohatstvo,“ povedal primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. „Verím, že k tomu, aby uspelo, dopomohli aj kroky mesta Vysoké Tatry, ktoré sa snažilo získať podporu hlasujúcich rôznymi aktivitami – či už to boli informatívne letáky o hlasovaní, reklamné bannery, spolupráca s ministerstvom hospodárstva, ministerstvom zahraničných vecí a našimi veľvyslancami v zahraničí, prezentácie v médiách, na rôznych výstavách a veľtrhoch alebo kongresoch. Ďakujeme tiež všetkým, ktorí „kliknutím“ na internete podporili úmysel, zviditeľniť tento kúsok Slovenska vo svete,“ dodal J. Mokoš.
O postup do semifinále sa uchádzalo dokopy 261 uchádzačov z 222 krajín sveta. Boli rozdelení do 7 skupín – krajiny a ľadovcové formácie, ostrovy, pohoria a sopky, jaskyne, skalné formácie a údolia, lesy, národné parky a prírodné rezervácie, morské scenérie a jazerá, rieky a vodopády, kde bolo zaradené aj Štrbské pleso, ktoré spomedzi 61 konkurentov nakoniec vybojovalo postupové miesto. „To, že uspelo v takej silnej konkurencii, svedčí nielen o jeho výnimočnosti, ale aj o obrovskej sile a spolupatričnosti, ktorú ukázali tí, ktorí zaň zahlasovali. Práve vďaka súdržnosti celého Slovenska a všetkých jeho obdivovateľov dokázalo poskočiť z konca rebríčka medzi semifinálovú jedenástku,“ zdôraznil J. Mokoš.
O tom, ktorý zo 77 semifinalistov postúpi do finále, bude rozhodovať komisia vedcov prírodných vied na čele s bývalým šéfom Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) Frederikom Mayorom. Do úvahy budú brať viacero kritérií, ako napríklad umiestnenie, rozmanitosť či ekologický význam. Konečných víťazov si spomedzi 28 finalistov vyberú hlasujúci prostredníctvom internetu, telefonicky a SMS správ. Cieľom kampane New 7 Wonders of Nature, ktorú vedie Švajčiar Bernard Weber, je propagácia kultúrnej rozmanitosti podporou, ochranou a obnovou monumentov a prírodných úkazov. Jej mottom je: „Ak chceme niečo chrániť, musíme si to skutočne ceniť.“
V prípade, že Štrbské pleso postúpi do finále, mesto Vysoké Tatry bude robiť všetko pre to, aby uspelo. „Rovnako ako doteraz, sa budeme ako oficiálny podporovateľ Štrbského plesa, aj naďalej usilovať o to, aby tento náš klenot získal čo najviac hlasov a stal sa jedným zo siedmich nových prírodných divov sveta,“ uviedol primátor mesta Vysoké Tatry. „A aj keby sa do finále nedostal, pre nás Tatrancov navždy ostane jedným z množstva prírodných divov, ktoré tu vo Vysokých Tatrách máme,“ dodal J. Mokoš.
*****************************
Štrbské pleso je morénové ľadovcové pleso na južnej strane Vysokých Tatier. Vzniklo pred viac ako 10-tisíc rokmi na mieste, kde sa spája Furkotská a Mlynická dolina, na úpätí hrebeňa Soliska. Leží v nadmorskej výške 1 346 m n. m., má rozlohu 19,76 ha, je 640 m dlhé, 600 m široké a dosahuje maximálnu hĺbku 26 m. Zaujímavosťou Štrbského plesa najmä to, že nemá žiaden viditeľný prítok ani odtok. Pleso zamŕza na približne 155 dní v roku. Nemenej zaujímavou kuriozitou jazera je, že leží na rozvodnici Čierneho a Baltického mora a je druhým najväčším plesom na slovenskej strane Vysokých Tatier. Jazero v terajšej podobe vzniklo približne pred 300 rokmi. Žije v ňom vzácna ryba – sih maréna, ktorá sa vo svojej geneticky čistej forme nenachádza už pravdepodobne nikde inde na svete.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.