Časopis TATRY 2/2023
V novom čísle časopisu TATRY sa dočítate:
Martina Petránová
Pavol Majko: TANAP vidím ako silnú, samostatnú organizáciu
Už aj Tatranský národný park má oficiálne riaditeľa. Hoci víťaz výberového konania na tento post bol známy ešte minulý rok v septembri, minister životného prostredia Ján Budaj sa rozhodol vymenovať Pavla Majka až po výsledkoch auditu, ktorý mal potvrdiť alebo vyvrátiť obvinenia z neoprávneného nakladania s prostriedkami štátu v prípade karanténnej stanice pre chránené živočíchy v Tichej doline. Staronového šéfa Správy Tatranského národného parku sme sa v rozhovore opýtali nielen na to, ako vnímal, čo sa okolo neho dialo, ale zaujímali nás aj jeho plány, ktoré má s najstarším národným parkom na Slovensku.
Martina Petránová
Značkovanie medzi elitou
Po vysokohorskom nosičstve sa do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska na sklonku minulého roka prepracovalo aj značkovanie turistických trás, ktoré má v krajine pod Tatrami už takmer stopäťdesiatročnú tradíciu.
Jana Tomalová
Zver lovia v svorkách vlčiaky, malé psy aj „orechy“
Nemusí ich spájať príslušnosť k rovnakému plemenu ani veľkosť, spoločným menovateľom je hlad. Nedostatok potravy i zlá starostlivosť prebúdzajú inštinkty a formujú domáce psy do svoriek. No zatiaľ čo vlky strategicky útočia na krk, zdivočené psy sa zveri vešajú na zadné nohy, prehryzávajú šľachy a keď paralyzovaná korisť nedokáže utekať, trhajú ju zaživa. Medzi obete psích svoriek už okrem jeleníc či sŕn zarátali dokonca aj poníky zo súkromného chovu. „Mozgom“ operácie sa stáva zvyčajne jej najmenší člen, tí väčší prispievajú „svalmi“. Ide v drvivej väčšine o zanedbané túlavé psy z rómskych osád v podhorí juhovýchodnej časti Tatier, ktoré sa po love často vracajú do domáceho prostredia. Zodpovednosť za nich majú obce. Tie sú však prikrátke na neustále množiacich sa štvornohých tulákov.
Jana Tomalová
Vodné vtáctvo v hľadáčiku
Záver januára patril v Tatranskom národnom parku 56. medzinárodnému zimnému sčítaniu vodného vtáctva. Zoológovia boli spokojní najmä s početnosťou vodnára potočného, tento druh je totiž zaručeným indikátorom čistých bystrín. Zatiaľ čo v Tatrách rátali „doma“ zimujúcich vodných operencov, sčítať sa s veľkou pravdepodobnosťou podarilo i tie sťahovavé. V rovnakom termíne sa vybrali do terénu dobrovoľníci v celej Európe, Afrike i v západnej a strednej Ázii, aby preverili stavy vtáctva v regióne, ktorý kopíruje rozsiahlu sieť migračných trás.
Katarína Žlkovanová
Biosférická rezervácia Tatry oslavuje tridsať rokov
Pätnásteho februára uplynulo presne tridsať rokov, odkedy pribudli Tatry do UNESCO Programu Človek a biosféra. Pre územie, ktoré zahŕňa tatranské národné parky ležiace na oboch stranách slovensko-poľskej hranice s ich ochrannými pásmami, to znamená už tri dekády existencie v Svetovej sieti biosférických rezervácií. Dnes je ich vyše sedemsto a slúžia ako príklad udržateľného života, rovnováhy i vzájomného vzťahu človeka s prírodou.
Martina Petránová
Medvede sa problémové nerodia, ale sa takými stávajú
Nedávno envirorezort avizoval ďalšie zo sérií preventívnych opatrení, ktoré majú prispieť k minimalizovaniu stretov medveďa hnedého s človekom. V samotnom regióne Vysokých Tatier by malo pribudnúť nielen ďalších 116 kontajnerových stojísk, ktoré odolajú nájazdom našej najväčšej šelmy, ale i 113 zabezpečených nádob na komunálny odpad a 29 elektrických ohradníkov na ochranu včelstiev. Práve ľahko dostupný obsah nedostatočne zaistených smetiakov totiž láka medvede do intravilánov miest a obcí. Aj o tom, či majú takéto opatrenia zmysel a čo priniesli v praxi, sme sa porozprávali s Michalom Haringom zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorý zastrešuje Štátna ochrana prírody SR. Odborník, ktorý sa týmto šelmám venuje už vyše pätnásť rokov, nám tiež prezradil, ako sa na ich spolužitie s človekom pozerajú za veľkou mlákou, kde majú s touto problematikou bohaté skúsenosti.
Katarína Žlkovanová
Poniklece: poslovia jari
Poniklece patria medzi prvé jarné kvety, ktoré sa objavujú hneď po roztopení snehu. Z druhov kvitnúcich na jar sa pýšia jednými z najväčších kvetov, ktoré zdobia prebúdzajúce sa stráne. Práve im sme sa rozhodli venovať druhú časť seriálu o chránených rastlinách Tatier.
Ján Ferenčík
Bzdoche zo Zámoria chutia tatranské ihličnany
Zdá sa, že invázne druhy hmyzu sú v Tatranskom národnom parku naklonené vedeckému bádaniu. Po ázijskej kutavke, ktorú sme vám predstavili v predchádzajúcom čísle, sa doletela dobrovoľne priamo na Výskumnú stanicu TANAP-u ukázať aj jedna z tridsiatich šiestich nepôvodných a škodlivých bzdôch – obrúbnica americká (Leptoglossus occidentalis).
Martina Petránová
Rajóny v podzemí
Možno vás to prekvapí, ale podobne ako gazdinky pred sviatkami upratujú svoje domácnosti, aj zamestnanci jaskýň pred novou sezónou pravidelne „gruntujú“ podzemie. Metly, kýble a hadice berú do rúk koncom roka, aby už začiatkom toho ďalšieho mohli návštevníkov privítať vo vyblýskaných priestoroch. Veľké upratovanie má za sebou i Belianska jaskyňa, ktorá je u nás jedinou sprístupnenou jaskyňou vo východnej časti Tatier a momentálne kraľuje aj rebríčku najnavštevovanejších slovenských jaskýň.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XIV.
Skryté a neznáme sú vodopády rozľahlého a tajomného zákutia Tatier zvaného Javorová dolina. A práve tam nazrieme v ďalšej časti seriálu, ktorý postupne predstavuje padajúce vody v jednotlivých častiach Tatranského národného parku.
Juraj Kapusta
Po stopách stratených tatranských plies (2)
Zatiaľ čo niektoré tatranské plesá sa zmenili od konca poslednej ľadovej doby iba pomerne málo, iné postihli zmeny až také veľké, že viedli k celkovému zániku. Prítomnosť náplavových rovín, rašelinísk či suchých jazerných paniev na dnách dolín však poskytuje jasné dôkazy o ich niekdajšej existencii. V aktuálnom čísle sa vydáme za stratenými plesami do Doliny Zeleného plesa a Skalnatej doliny, na úpätie Vysokých Tatier i do Malej Studenej doliny.
Peter Svätojánsky
Zima v znamení lavín
Už na jeseň napadol vo vysokohorskom prostredí sneh, čo prinieslo množstvo problémov aj ľuďom v horách. Často nepripravení a nedostatočne vybavení turisti doplatili na svoju nerozvážnosť zdravím, alebo aj životom. Vlaňajšia štatistika je krutá. V kronike obetí pribudlo dvadsaťštyri mien len na slovenskej strane Vysokých Tatier. Minuloročné čísla prekonali aj doterajšie historické maximá.
Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.
Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.
Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.