Magické miesta, ktoré dnešní zbojníci už nepoznajú

Je priam tragikomické ako vieme viac o  histórii egyptských pyramíd než o tom, čo máme „pár metrov“ od svojich domovov. Jedným z dávno zabudnutých miest, ktoré sa nachádzajú vo Vysokých Tatrách je Zbojnícka skala. Veľkoleposťou samozrejme nemôže konkurovať africkým pyramídam, no pohľady z tejto lokality bez váhania dokážu uchvátiť.

Paradoxom tohto miesta je, že vôbec nie je za siedmymi horami, ale leží Tatrancom doslova pod nosom – v tesnej blízkosti tak často navštevovaného Hrebienka

Poďme pekne postupne. Ak by ste dnes hľadali Zbojnícku skalu, zmienku o nej Vám dá kóta na mape, ktorá takto pomenúva vyvýšeninu hrebeňa, ktorým Slavkovský štít spadá cez Hrebienok a postupne zaniká v lese nad Tatranskou Lesnou. Tento malý vrchol však dostal pomenovanie podľa skaly, ktorú by ste ale márne hľadali na najvyššom bode uvedenom podľa mapy.

Zbojnícka bizarnosť

Zbojníckou skalou sa nazýva útvar nachádzajúci sa o čosi nižšie. Dnešnej generácii by sme mohli skalu prirovnať ku na stojato postavenému hamburgeru. Navyše je hamburger vsadený medzi dve ďalšie skaly a keďže nevošiel medzi ne komplet, pod „hamburgerom“ vznikol ešte priestor, ktorý by sme mohli nazvať pokojne aj nočným útočiskom.

Zbojnícka skala - má výšku asi 4 metre. Stredom vedie trhlina
Zbojnícka skala – má výšku asi 4 metre. Stredom vedie trhlina

Tradovalo sa, že bola miestom, kde sa ukrývali zbojníci. O tom, či bol úkryt alebo atypickosť tejto skalnej konštelácie dôvodom pomenovať útvar Zbojníckou skalou môžeme dnes len polemizovať.

Ku Zbojníckej skale viedol v minulosti systém chodníkov s oddychovými miestami a lavičkami.

Zo zadu pôsobí Zbojnícka skala úplne inak

Autorstvo patrí vode

Skala si získala popularitu  nie len svojím tvarom ale najmä výhľadom, ktorý poskytovala. Nachádza sa totiž na hrebeni, ktorý je morénovým valom alebo hrádzou vzniknutou ako pozostatok poslednej doby ľadovej, ktorá v Tatrách trvala približne 60 tisíc rokov a skončila cca pred 10 tisíc rokmi. Ľadovec, ktorý stekal z Malej a Veľkej Studenej doliny v miestach dnešnej Rainerovej chaty vyhĺbil obrovský kotol. Pohyb ľadovca, ktorý so sebou niesol veľké množstvo malých i veľkých skál postupne ustál. V krajine, ktorú si takto sám vymodeloval, sa ľadovec roztopil. Ľad ktorý doniesol skaly ich takto prirodzene vtlačil a položil to terénu a podpísal sa pod kompozíciu Zbojníckej skaly ako i pod tvar terénu.

Strážila najväčšie pleso Tatier

V Christlovej panve vzniklo najväčšie pleso Vysokých Tatier. Ani 35 hektárové Morské Oko by sa velikánovi v Christlovej panve nevedelo dorovnať. Poľahky by svojou rozlohou 60ha skrylo do vrecka Veľké Hincovo pleso a to až trikrát. „Zbojnícke chodníčky“ vody, ktorá miesto vymodelovala vtedy, keď bola ešte ľadom, pokračovali i ďalej. O majestátnosť prišlo najväčšie pleso vďaka svojim prítokom. Či už sa o to najviac pričinila ich neustála aktivita alebo extrémne zrážky sa nedozvieme, no bola to práve voda ktorá vytekaním smerom ku Tatranskej Lesnej narúšala južný okraj hrádze a časom ju úplne zničila. Pleso sa takto stratilo v čase.

Prírodný amfiteáter

Po plese ostal práve vďaka Zbojníckej skale úžasný frontálny výhľad na Lomnický štít, Prostredný hrot a hrebeň Slavkovského štítu. Z výšky sa odtiaľ pozerali obyvatelia a neraz i umelci na už prázdnu Christlovú panvu a štíty za ňou.

Zbojnícka skala - maľba
Zbojnícka skala – dobová maľba – ceruza, vodová farba, zdroj: skalaender.mtak.hu

V minulosti morénový val nebol zarastený lesom tak, ako je tomu dnes. Dnes je výhľad z vrchola obmedzený.

Zbojnícka skala - Karol Divald
Zbojnícka skala – Karol Divald, okolo r. 1873, inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG, zdroj: webumenia.sk

V decembri 1908 prepravila pozemná lanovka na Hrebienok prvých turistov. Komfort lanovej prepravy spôsobil typický lievikový efekt, okolité chodníky upadli do zabudnutia a s nimi aj Zbojnícka skala.

Zbojnícka skala dnes a v minulosti
Zbojnícka skala dnes a v minulosti

Nezmeškajte novinky zo sveta Vysokých Tatier - odoberajte náš newsletter:

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastáva funkciu podpredsedu. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

One thought on “Magické miesta, ktoré dnešní zbojníci už nepoznajú

  • 24. septembra 2020 at 10:01
    Permalink

    Parádny tip, super historické fotografie. Škoda však, že na chodníky ktoré ku skale vedú bežný smrteľník legálne nemôže.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

X