Aj kríž má svoj kríž
V posledných dňoch sa internetom premleli zdesené správy o tom, čo postihlo kríž na Gerlachu. Webom sa niesli slová o devastácii umeleckej hodnoty, až po neúctu ku Slovensku ako takému.
Spúšťačom rozruchu bola fotografia, ktorú na svojom facebookovom profile uverejnil poľský návštevník Gerlachu Maciej Nesterowicz. Na jeho fotografii z vrcholu by nebolo nič neobvyklé, ak by z vrcholu nemával… krížom.
Napriek tomu, že Maciej mával krížom s prílišnou ľahkosťou vzhľadom na hmotnosť kríža, v mnohých ľuďoch vyvolala táto fotografia napätie až dovtedy, kým sa pravosť tejto správy neoverila najhodnovernejšie ako sa dá teda osobne.
Teší nás, že Vás môžeme ubezpečiť o tom, že kríž je tam, kde bol a fotografia nakoniec bola len fotomontážou.
Vandalizmus veru aj v Tatrách
Asi sa zhodneme, že vandalizmu vo forme fotomontáže nie je až taký tragický ako iné situácie z nedávnej minulosti, kedy sa „návštevníci“ „museli“ na vrchole podpísať modrou farbou priamo na skaly, alebo na skaly vo Velickej doline pozdĺž chodníka na Poľský hrebeň zapísať odkazy na biblické žalmy, ktoré asi tiež nie sú v súlade s „kostolným poriadkom“. Kuriozitou bolo umiestnenie tabuľky a dosiahnutí vrcholu Rysov partiou, ktorá na tabuľku dokonca nechala vypísať aj svoje mená. Ako neskôr uznali, neuvedomili si nezmysel svojho činu.
Možno je to len slepá viera, ale snáď má zdravý rozum šancu v horách „víťaziť“, napriek tomu, že hory si v outdoorovom trende vyberá za svoj cieľ stále viac a bohužiaľ čoraz menej skúsených ľudí. Nie každý z týchto „návštevníkov“ má vzťah ku horám, skôr majú vzťah ku svojmu výkonu.
Nie každý z „návštevníkov“ má vzťah ku horám, skôr majú vzťah ku svojmu výkonu.
Kríž na Gerlachu a jeho minulosť
O tom, čo všetko si Gerlach historicky prešiel sme vám písali v článku Pomenovania Gerlachu v čase.
Kríž na jeho vrchole je na teraz posledným symbolom, ktorý zdobí najvyššie miesto karpatského oblúka po tabuliach, ktoré Gerlach premenovávali podľa dejinných osobností od Franca Jozefa až po Stalina.
Pôvodne kríž ale nebol určený pre Gerlachovský štít
Písal sa 28.september 1987, keď sa dvojica českých horolezcov vydala z Chaty pod Rysmi cez Sedlo Váhy liezť Puškášovu cestu pilierom na Ganek. Počasie sa cez deň veľmi zhoršilo, k nulovej viditeľnosti sa pridal mrznúci dážď. V zlom počasí dvojica netrafila pri návrate na chatu a ostali asi v tretine cesty zo Sedla Váhy smerom na Rysy. Jeden z horolezcov tam našiel svoju smrť. Volal sa Viktor Kubát. Na Chate bol vtedy ubytovaný okrem iných aj akademický sochár Otmar Oliva, ktorý tomuto Viktorovi vytvoril mosadzný kríž a tento osadili na mieste, kde Viktor Kubát zomrel.
Kríže sa „nenosili“…
Bohužiaľ, symbolika kríža ako takého bola v rozpore s politickou ideológiou a keďže sa nachádzal práve v miestach, kadiaľ viedol pravidelný výstup na Rysy, ktorý si pripomínal aj údajný výstup V.I.Lenina na tento vrchol, musel byť kríž odstránený a upadol do zabudnutia.
Druhý dych kríža
Po rokoch kríž na horskej službe v Starom Smokovci našiel záchranár a horský vodca Ladislav Šedivý, ktorý, ako sám povedal, hneď pomyslel na jeho osadenie na Gerlachu. Pôvodnému krížu dodal masívnu čiernu obrubu a z kríža odstránil meno horolezca a dátum jeho úmrtia.
28.augusta 1997, temer desať rokov po smrti Viktora Kubáta, bol kríž potajomky osadený na vrchole Gerlachovské štítu troma horskými vodcami a členmi horskej služby Jozefom Koršalom, Ladislavom Šedivým a Robertom Turjanikom. Kríž bol na vrchol vyvezený vrtuľníkom vďaka Milanovi Hoholíkovi. Vrtuľník pilotoval Tibor Nosian.
Kríž na vrchole symbolizuje pokoru, poctu prírode a úctu všetkým, ktorí v horách zahynuli.
Viac o histórii tatranských štítov sa dozviete v knihách Ivana Bohuša alebo na DVD Pavla Barabáša .
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.