Múzeum obsadili bobry

Rys ustúpil bobrom. Aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá v expozícii Múzea Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici, kde v rámci pravidelnej každoročnej odstávky a vďaka podpore ČSOB vynovili ďalšiu z diorám.

Tentokrát sa múzejníci zamerali na podhorie Tatier. Zatiaľ čo pôvodnej dioráme dominoval rys v spoločnosti srnca, zajaca a jazvecov, ústrednými hviezdami tej novej sa stali bobry. „Momentálne je to aktuálna téma, bobor sa v posledných rokoch objavuje v podhorí, a nielen tam, čoraz častejšie. Aj napriek tomu, že sa v tejto súvislosti veľa hovorí o škodách, jeho význam pre prírodu je nepopierateľný. Nielen že zadržiava vodu v krajine, ale takisto vytvára i vhodné podmienky pre vlhkomilné druhy chránených rastlín a živočíchov, ako sú napríklad mloky, žaby, plazy alebo vodné vtáctvo,“ vysvetľuje zoologička Gabriela Chovancová, ktorá je zároveň poverená aj vedením Odboru vedy a výskumu Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Atmosféru podhoria navodzuje maľba z autorskej dielne Tomáša Zárubu, ktorý sa inšpiroval fotografiou Mareka Kopnického. Sú na nej zachytené Vysoké Tatry s voľnou krajinou a bobrími hrádzami v popredí. Tvorcovia diorámy pozadie umne prepojili s fiktívnou vodnou plochou, takže pohľad na dvojicu bobrov v akcii pôsobí s horami ako kompaktný celok. Autentickosť celému výjavu dodávajú ohlodané kusy dreva, ktoré sú originálmi z prírody. „Nebolo jednoduché spraviť na pomerne malej ploche takú náročnú diorámu, ktorej súčasťou by bol bobrí brloh aj hrádza spolu s vodnou hladinou, bobrami a ďalšími živočíchmi. Zároveň sme museli zladiť maľbu s 3D pozadím vodnej hladiny, čo bolo dosť zložité, pretože sme tam aplikovali v niekoľkých vrstvách špeciálne živice. Celé to musí byť ozaj bezchybne spravené, aby bol efekt vodnej hladiny dokonalý a zároveň to bolo pochôdzne, aby sa časom dala dioráma meniť,“ hovorí umelecký reštaurátor Tibor Kováč, ktorý si spoločne s kolegami vzal po minulé roky do parády aj ďalšie dve diorámy v múzeu. Táto vraj bola spomedzi nich najnáročnejšia.

Okrem bobrov v nej dostal priestor aj srnec, ktorý nenápadne vykúka spoza stebiel trávy, či volavka oddychujúca na kuse dreva. Prehliadnuť sa nedajú ani dve vydry, ktoré sledujú dianie v okolí bobrieho hradu. Pozorný návštevník si však istotne všimne i ďalších zvieracích obyvateľov podhoria, či už je to zajac, skokan, rybárik, vážka, užovka, alebo trojica mlokov, ktorých odliatky zhotovil strážca prírody Juraj Ksiažek. Vypracovanie preparátov bolo už tradične v réžii Milana Kornajčíka. Niektoré kúsky z pôvodnej diorámy dostali novú šancu, iné majú v múzeu premiéru. Tak ako bobor – staviteľ, ktorý si vraj vyžadoval viac kumštu než jeho plávajúci sused. „Model som musel viac prispôsobovať, aby mal aj zodpovedajúci výraz. V porovnaní s plávajúcim bobrom, ktorému vidno len vrchnú časť tela, bol ten ohrýzajúci náročnejší. Do budúcna by som chcel pridať ešte jedného, ktorý bude schádzať z hrádze a takisto som rozmýšľal nad samicou a bobríčatami vo vnútri hradu, čo by mohlo byť zaujímavé hlavne pre deti,“ naznačuje plány skúsený preparátor.

Bobria dioráma zatiaľ nie je kompletná. Jej súčasťou bude aj tabuľa s informáciami o tomto najväčšom európskom hlodavcovi, ktorý môže dorastať až do jedného metra a vážiť aj tridsať kilogramov.

Zdroj: TANAP

Nezmeškajte novinky zo sveta Vysokých Tatier - odoberajte náš newsletter:

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastáva funkciu podpredsedu. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *