Štíhla biela dáma Starého Smokovca
Štíhla biela elegantná a nesporne patriaca ku srdcu Starého Smokovca. Napriek svojim striedmym rozmerom dáva množstvu ľudom hodnotné informácie o vývoji počasia. Asi takto by sa dala v jednej vete charakterizovať maličká stavba meteostaničky, ktorá zdobí Smokovec už viac ako sto rokov.
Malebný starý Starý Smokovec
Písal sa rok 1869, keď v rozvíjajúcom sa Starom Smokovci pribudla malebná budova Kaviarne (KAFFEEHAUZ). Na smokoveckom „esíčku“ sa takpovediac okamžite stala dominantnou budovou. Nachádzali sa v nej obchody, biliard, tanečná sála, dokonca sa v nej dalo v niekoľkých izbách aj prenocovať.
O 15 rokov neskôr, v roku 1884 postavila oproti Kaviarni Spišská úverová banka v Levoči 46-izbový hotel Scepusia. Jeho projektantom bol Gedeon Majunke.
Medzi velikánov pribudla drobná stavba, no vydržala najdlhšie
K týmto dvom významným stavbám pribudla v roku 1905 malá meteostanička, ktorú postavili v blízkosti križovatky smokoveckých ciest.
Vyrobená bola v roku 1905 v železiarňach Diósgyőr v maďarskom Miskolci. Murovaný základ s presklenou vitrínou zdobili secesné prvky.
Súčasnosť
Dnes by ste veľký hotel hľadali už márne. Scepusia bola asanovaná v 60tych rokoch minulého storočia a podobný osud stihol i „KAVIARŇU“. No malá meteostanička slúži ľudom naďalej už 117 rokov.
Scepusiu vystriedala Tatra, Čedok a dom Horskej záchrannej služby. KAVIARŇU zas budova Mestského úradu Vysoké Tatry. Z prostredia smokoveckého „esíčka“ tak ostala jediným spojovníkom s minulosťou práve tá najmenšia stavba.
Informácie o počasí denne aktualizujú členovia Horskej záchrannej služby. Okoloidúcim návštevníkom je v meteostaničke k dispozícii barometer.
Meteostanička pred obnovou
K obnove často užitočnej, navštevovanej, no paradoxne málo udržiavanej staničky prispel šikovnými rukami Branislav Sikorčin, člen Horskej záchrannej služby, ktorý vdýchol nový lesk počasím skúšanej drobnej stavbe.
Meteostanička po obnove
Prajeme ti, stanička aby si veľa ďalších rokov pomáhala v plánovaní túr okoloidúcim turistom.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.