Časopis TATRY 2/2022

V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:

Martina Petránová
Turistické značenie by mali chrániť paragrafy
Niet pochýb o tom, že Slovensko má jedno z najlepších turistických značení na svete. Skalní turisti i samotní značkári tvrdia, že jeho kvalitu a hustotu nám môžu závidieť nielen okolité krajiny. Momentálne definuje turistické značenie „len“ technická norma, tá však nie je záväzná, preto dvojica koaličných poslancov prišla s iniciatívou, aby ho zastrešovali paragrafy. Vďaka návrhu zákona o turistických trasách by sa mu tak mohla dostať nielen lepšia ochrana, ale aj viac financií. Zatiaľ čo Klub slovenských turistov, ktorý sa stará o značenie na väčšine turistických chodníkov na Slovensku, ich zámer kvituje, horských sprievodcov vyviedli niektoré z navrhovaných ustanovení z rovnováhy. Tie totiž počítajú s tým, že ich monopol sa skončí.

Martina Petránová
Marek Biskupič: Nechystám sa len sedieť v kancelárii
Po devätnástich rokoch vystriedal Jozefa Janigu na poste riaditeľa Horskej záchrannej služby Marek Biskupič. Jeho meno nie je tým, ktorí sa pohybujú v horách, neznáme. Ostatné desaťročie stál na čele Strediska lavínovej prevencie, predtým, ako sa udomácnil na stoličke šéfa horských záchranárov, bol tiež predsedom Národnej asociácie horských vodcov SR. V rozhovore nám prezradil, aké zmeny a výzvy čakajú horskú záchranu i jednotlivé oblastné strediská. Nedalo nám a opýtali sme sa ho aj na to, či sa mu napriek tomu, že je skúseným horským vodcom a dlhoročným záchranárom, niekedy stalo, že podcenil hory.

Jana Tomalová
40 rokov po: O sezónnej uzávere
Tatry majú od novembra do polovice júna na svojich návštevníkov „nerovnaký meter“. Kým pre turistov kráčajúcich po slovenských chodníkoch platí sezónna uzávera vysokohorského priestoru z dôvodu ochrany prírody, tí na poľských „szlakoch wysokogórskich“ sa pri plánovaní zimnej túry nemusia obmedzovať takmer vôbec. Prečo žije zimná turistika v Tatrách dva životy? Má sezónna uzávera na slovenskej strane zmysel? Pozývame vás hľadať odpovede do histórie, súčasnosti i budúcnosti inštitútu ochrany prírody, ktorý vstúpil do platnosti v sezóne 1980/1981.

Vladimír Michalec
Zimné klopkanie a jarné radostné bubnovanie
„Klop, klop, klop… Ťuk, ťuk, ťuk…“ Chvíľu ticho a potom sa tento zvuk opakuje zas s podobnou pravidelnosťou. V zimnom čase sa možno pre niekoho neznáme hlasy nesú ako morzeovka do ticha ihličnatého aj listnatého lesa. Ich nositeľmi sú zaujímavé tvory z ríše vtáctva – ďatle.

Mikuláš Argalács
Bol Rainer naozaj zakladateľom kúpeľov?
V roku 1793 si nechal gróf Štefan Csáky postaviť na miestach dnešného Starého Smokovca poľovnícku chatu. Tento akt je označovaný za začiatok budovania tatranských osád, pričom táto je považovaná za prvú z nich na južných svahoch Vysokých Tatier. Vznik osady, nazvanej neskôr Smokovec, však predsa len položil základy jedného z významných odvetví cestovného ruchu (pre Vysoké Tatry osobitne významných) – kúpeľného cestovného ruchu. A v súlade s tým je v pozícii budovateľa týchto základov osobnosť Jána Juraja Rainera mimoriadne významná.

Marek Ružinský
Príbeh „v jednom zábere“ alebo National Geographic vo Vysokých Tatrách
Podtatranské múzeum v Poprade má vo svojich zbierkach fotografiu, ktorej pôvod, spôsob získania, autorstvo a datovanie neboli až doteraz známe. Snímka má rozmery 18 x 24 centimetrov. Na zábere je horská scenéria, pohľad na štvoricu mladých žien v dobovom odeve, ktoré stoja pred skupinou ihličnatých stromov pri drevenom zábradlí. V pozadí sa nachádzajú zasnežené tatranské štíty. Ide o pohľad na Malú Studenú dolinu s výhľadom na Lomnický štít z cesty pod Hrebienkom. Ak chcete vedieť, vďaka komu sa Vysoké Tatry ocitli na stránkach svetoznámeho magazínu National Geographic, zalistujte si v aktuálnom vydaní časopisu TATRY.

Alexandra Bachledová
Fašiangy v Batizovciach
V Popradskej kotline, priamo pod Vysokými Tatrami, leží obec Batizovce. Je jednou z mála, v ktorých zvyk fašiangového sprievodu pretrval do súčasnosti. Masky, s ktorými sa ešte dodnes môžete v dedine stretnúť v období tesne pred Popolcovou stredou, neostali v minulosti bez povšimnutia ani u Jána Olejníka. V rámci publikácie Ľud pod Tatrami im venoval samostatnú pozornosť. Po niekoľkých rokoch sa preto vraciame do Batizoviec. Sledujeme, čo sa zmenilo či nezmenilo, čo sa zachovalo a aký je predpoklad udržania tejto tradície.

Jana Tomalová
Tatry proti zmene klímy
Dve oblasti karpatského oblúka majú minimálne jedného spoločného menovateľa. Tatranský národný park i ukrajinská lokalita Vyhoda na Zakarpatí sa pasujú s otázkou, ako pomôcť svojim nepôvodným smrekovým porastom v boji proti klimatickým zmenám.

Martina Petránová
Ján Marhefka: Očakávali sme, že pri diskusii o reforme sa bude s nami počítať
Reforma národných parkov, o ktorej chceli poslanci hlasovať ešte na jeseň, dostala napokon zelenú pár dní pred Vianocami. Novelu zákona o ochrane prírody a krajiny si ako čerešničku na torte nechávali až na úplný záver svojej poslednej minuloročnej schôdze. Parlament ju nakoniec „odklepol“ necelú hodinu a pol pred polnocou aj s pozmeňovacím návrhom Györgya Gyimesiho. Do poslednej chvíle však nebolo jasné, či sa miska váh nakloní na stranu jej zástancov, alebo budú tlieskať tí, ktorí sa s ňou nestotožnili. Výsledok bol tesný. Aj o tom, ako tento krok vnímajú Štátne lesy TANAP-u, ktoré ako správca majetku štátu na území najstaršieho národného parku na Slovensku k 1. aprílu končia, sme sa porozprávali s ich riaditeľom Jánom Marhefkom.

Mikuláš Michelčík
Podobnosť čisto náhodná?
…alebo prečo sa jedno oko starého lesníka Tatrách usmieva a druhé plače

Emeritný lesník aj po takmer dvoch desaťročiach na dôchodku naďalej sleduje dianie vytvárané neustálymi zmenami, ktoré sa odohrávajú „v jeho rezorte“. Či už sú to zmeny v obsahovom zameraní lesníckych a ochranárskych činností, v personálnych zmenách rezortov a organizácií, v legislatíve týkajúcej sa lesníctva a ochrany prírody, alebo celospoločenskom prostredí, ktoré taktiež citlivo vníma dianie späté s interakciou človeka a prírody. Ako na niekdajšieho riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Mikuláša Michelčíka zapôsobili diskusie o reforme národných parkov na Slovensku a čo mu jej schvaľovanie pripomenulo, sa dočítate na stránkach časopisu TATRY.

Silvia Hyblerová
EKO zbrane na škodcov lesa
Výsledkom spolupráce Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici s viacerými vedeckými inštitúciami je nová „eko zbraň“, ktorá by mohla pomôcť ochrániť ihličnany proti premnoženému hmyzu. Kompozitné gule boveriové s pracovným názvom KGB sú už v procese patentovania, záujem o ne dokonca prejavila medzinárodná spoločnosť, ktorá by ich chcela vyrábať a uviesť na trh. Objav ocenilo aj Centrum vedecko-technických informácií SR, ktoré hlavným autorom udelilo Cenu za transfer technológií na Slovensku v kategórii Inovátor/Inovátorka roka 2021.

Pavol Kráľ
Kde zimujú tatranské žaby?
Žaby sa prispôsobili životu tak v teplých rovníkových oblastiach, ako i ďaleko na severe. Rovnako aj v Tatrách si našli svoj domov a dokonca sú podľa týchto obojživelníkov pomenované hneď viaceré štíty či plesá. Nám sa podarilo nahliadnuť do jedného z vodných zimovísk skokana hnedého, ktoré sa nachádza v jednom z vyššie položených tatranských plies, v nadmorskej výške 1 700 metrov.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier VIII.
Zlomisková dolina, Dolina Zlomísk alebo len Zlomiská – také sú mená doliny, ktorej rozsiahle suťoviská a plochy vyplnené menšími či väčšími skalnými blokmi v jej stredných a horných partiách dali tak trochu tajomné, no nie veľmi lákavé pomenovanie. Aj ona však ukrýva skvosty v podobe vodopádov.


Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.

Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu sú Štátne lesy TANAP-u.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/

Nezmeškajte novinky zo sveta Vysokých Tatier - odoberajte náš newsletter:

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastáva funkciu podpredsedu. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *