Tip na knihu

Časopis TATRY 4/2022

V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:

Jana Tomalová
Vodáci majú premiéru v TANAP-e za sebou

Pätnásty jún priniesol po vyše šesťmesačnej prestávke otvorenie tatranských chodníkov vo vysokohorskom priestore, veľká novinka roka 2022 však turistickú sezónu ešte o pár týždňov „predbehla“. Tretiu májovú sobotu sa milovníci vodných športov dočkali prvého vyhradeného miesta v Tatranskom národnom parku. Meandre horného úseku najdivokejšej slovenskej rieky sú prístupné vyznávačom adrenalínu výlučne v jednomiestnom kajaku či kanoe. Na Belú nastúpia vodáci tesne pod jej „zrodom“, zhruba stopäťdesiat metrov od sútoku Tichého a Kôprovského potoka v Tichej doline.

Martina Petránová
Vyčkávajú na poslednú chvíľu

Po dvoch rokoch pandémie vkladajú podnikatelia v cestovnom ruchu nádeje do tohto leta. Práve tomuto segmentu dala korona zabrať zrejme najviac. Odpovedať na otázku, či sa podarí preklopiť štatistiky návštevnosti aspoň na úroveň spred roka 2019, ktorý priniesol rekordné čísla návštevnosti, by si vyžadovalo veštecké schopnosti, no v tejto situácii by potešili aj o trošku nižšie cifry. Nielen o tom, aké výzvy čakajú cestovný ruch po definitívnom uvoľnení protipandemických opatrení, sme sa porozprávali s Lenkou Rusnákovou, výkonnou riaditeľkou Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry.

Martina Petránová
Kirchnerovci a „ich“ Zbojníčka

Pri hľadaní podkladov pre vydanie pamätnice Prešovčania v horách naďabil Jozef Štec z Prešova vo svojom pivničnom archíve na kroniku zo Zbojníckej chaty. Akoby zázrakom sa zachovala. Sú v nej obsiahnuté zápisy a kresby od roku 1936 až do roku 1944. Práve vtedy vo Veľkej Studenej doline chatárčili manželia Kirchnerovci. Zaspomínajte si na nich spolu s ich synom, ktorý vzácnu kroniku po nich zdedil a o rodičoch sa rozhovoril práve pre spomínanú pamätnicu.

Redakcia
Zacielené na medvede

Stránky novín za ostatné obdobie plnili články o stretoch človeka s medveďom hnedým. Envirorezort vidí príčinu vyššej frekvencie stretov a útokov najmä v nezabezpečených kontajneroch a nelegálnych krmoviskách. Druhá strana názorového spektra volá po razantnej regulácii šelmy, pretože je podľa nej premnožená. Ministerstvo životného prostredia na situáciu reagovalo návrhom koncepčného riešenia. To sa dotkne i oblasti Tatier a podhoria, hoci problémy momentálne eskalujú mimo územia najstaršieho národného parku.

Blažena Sedláková
Lyžičníky Tatier

V kompetenčnom území Tatranského národného parku sa voľne vyskytujú dva zaujímavé druhy lyžičníkov. Ten s prívlastkom tatranský je zástupcom vysokohorskej vegetácie. Druhý, lyžičník pyrenejský, rastie v penovcových prameniskách podhorského stupňa.

Martina Petránová
Vysoké Tatry prekvapujú. Tentokrát počtom plies

Trúfli by ste si tipnúť, koľko plies sa nachádza vo Vysokých Tatrách? Táto otázka nedala spávať ani Jozefovi Gurníkovi, a tak sa rozhodol, že sa na ňu pokúsi nájsť vierohodnú odpoveď. Tú rodákovi spod Tatier totiž neposkytli ani rôzne zdroje či publikácie, ktoré sa mu dostali pod ruku. Počty v nich sa natoľko líšili, že sa sám pustil do ich mapovania. Síce to chvíľu trvalo, no výsledkom je kniha Tatranské plesá – známe neznáme, ktorá prináša nové informácie o unikátnych vysokohorských jazerách. Avšak zdá sa, že ani číslo, ku ktorému sa jej autor dopracoval, nebude konečné…

Juraj Ksiažek
Náhody s bradáňom žltohlavým

Bradáňa som niekoľkokrát videl v zoologických záhradách, kde sa aj úspešne rozmnožoval. Práve odchovy v zajatí boli na samom začiatku môjho príbehu. Že sa mi podarí tohto takmer vyhubeného vtáka pozorovať aj vo voľnej prírode, a dokonca v Tatrách, sa mi vtedy ani len nesnívalo. Týmito riadkami sa pustil do odkrývania svojho dobrodružstva s bradáňom žltohlavým autor článku, ktorý pracuje ako strážca prírody v Tatranskom národnom parku.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier X.
Velické pleso či Velický vodopád sú len malou vzorkou prírodných zaujímavostí rovnomennej doliny, ležiacej východne od Gerlachovského štítu. Práve tam sa presunieme v tejto časti seriálu Vodopády Tatier, v ktorom čitateľom postupne predstavujeme čaro padajúcich vôd.

Martina Petránová
Peter Hámor: Expedícia je cunami pozitívnych zážitkov

Chýbalo mu len dvesto metrov, aby sa po desiatich rokoch opäť dotkol vrcholu tretej najvyššej hory sveta. Kančendžonga (8 586 m) tentokrát síce odolala a najúspešnejšiemu slovenskému himalájistovi nedopriala repete, no Peter Hámor aj napriek tomu nie je vôbec sklamaný. Práve naopak.

Štefan Packa
Tatry boli ateliérom Zola Palugyaya

Výtvarná kritika ho považuje za zakladateľa slovenského akvarelu, veľkého majstra farieb a kritického komentátora dobového umeleckého života. Akademický maliar Zolo Palugyay už ako malý chlapec vášnivo rád kreslil a maľoval. Jeho výtvarnú tvorbu natrvalo ovplyvnila prekrásna liptovská príroda, ktorá bola pre neho nielen zdrojom inšpirácie, ale aj osvedčeným útočiskom. Tatry, ktoré boli desaťročia jeho ateliérom, sa umelcovi napokon stali osudom.

Ján Olejník (z archívu)
Po stopách Jána Olejníka: Ľudové slávnosti pod Slavkovským štítom

Prví vlastníci terajšieho Starého Smokovca, Csákyovci z Iliašoviec, dali v blízkosti minerálnych prameňov postaviť murovanú kaplnku. Spomína sa v odovzdávajúcej správe prvého správcu letoviska, evanjelického farára Tomáša Maukscha z Veľkého Slavkova, roku 1802. Kaplnka bola zasvätená sv. Petrovi a Pavlovi. Tu sa sv. omšou začínalo slávnostné otvorenie letnej sezóny. Po bohoslužbách vyhrávala hudba, obyčajne dychové bandérium, patriace remeselníckym podtatranským cechom, po otvorení košicko-bohumínskej železničnej trate aj hudba železničiarov.

Alexandra Bachledová
Folklórne hnutie Jána Olejníka

Známy tatranský etnograf Ján Olejník sa po Nežnej revolúcii zaslúžil o obnovenie Ľudových slávností pod Slavkovským štítom, o jeho prínose pre rozvoj obdobných podujatí však možno povedať omnoho viac.

Mikuláš Argalács
Tatranský železničný okruh uzavreli pred 110 rokmi

Keď v roku 1883 Dr. Mikuláš Szontagh v ním vydávanom periodiku Tátravidék oznámil prvý pokus o udelenie koncesie na výstavbu železnice z Popradu do Smokovca, zrejme ani len netušil, že k realizácii dôjde až po dlhých 35 rokoch. Celá tá história je napokon dostatočne známa a je skôr vecou náhody, ak bádatelia železničnej histórie nájdu niečo nové, čo by zmenilo pohľad na dianie. A tak môže ako klišé vyznieť aj konštatovanie, že v auguste 1912, teda pred 110 rokmi, sa uvedením úseku elektrickej železnice z Tatranskej Polianky na Štrbské Pleso uzavrel základný tatranský dopravný železničný okruh. Mimochodom, regionálne autority i doboví novinári po ňom volali už na prelome 19. a 20. storočia.

Oto Jalčovik
Reichartovci

Prelom devätnásteho a dvadsiateho storočia znamenal pre Starý Smokovec začiatok vzostupu na ceste k moderným kúpeľom. Táto cesta je neoddeliteľne spätá práve s Reichartovcami. V čísle 4/2022 vám prinášame pokračovanie ich životného príbehu.


Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.

Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/

Nezmeškajte novinky zo sveta Vysokých Tatier - odoberajte náš newsletter:

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *