Kamzík si zlomil nohu, nemal šancu na prežitie
Našli ho ležať približne sto metrov od turistického chodníka pri Skalnatom plese v Skalnatej doline. Takmer päťročný kamzík mal poranenú zadnú ľavú končatinu. „Prinesené telo tvorilo len torzo zvieraťa, bola to len kostra a koža s hlavou, bez vnútorností a svalovej hmoty. Na vnútornej strane zadnej ľavej končatiny, 175 milimetrov pod pätovým hrboľom, mal otvorenú trieštivú zlomeninu podpätovej kosti, ktorá bola fraktúrou rozdelená na dve časti. K zraneniu muselo dôjsť predtým, ako kamzík uhynul. V okolí zlomeniny bol totiž zjavný opuch a zasušené tkanivo,“ opisuje Milan Kornajčík, preparátor Výskumnej stanice a Múzea (VSaM) Štátnych lesov TANAPu.
Výskyt zraneného kamzíka v Skalnatej doline ohlásil správcovi územia Tatranského národného parku Štátnym lesom TANAPu v sobotu 10. januára t.r. Peter Simčak z horského penziónu TenisCentrum v Tatranskej Lomnici. V nedeľu ešte pozorovali kamzíka pod trasou zjazdovky, v blízkosti Skalnatej chaty. V nasledujúci dňoch sa poveternostné podmienky v sedle zhoršili a už uhynutého kamzíka našli až v stredu, 14. januára t.r. Úhyn nahlásil pracovník Správy TANAPu Miroslav Brezovský. Telo kamzíka ešte v ten istý deň v poobedňajších hodinách priviezli na VSaM Štátnych lesov TANAPu v Tatranskej Lomnici Pavol Spitzkopf, vedúci ochranného obvodu Tatranské Matliare a Ľubomír Slameň, pracovník VSaM.
Bezprostrednú príčinu úhynu nebolo možné stanoviť ani priamo v mieste nálezu a ani počas pitvy. V teréne stopy zahladil sneh a vietor a v laboratóriu nebol dostatok biologického materiálu z dôvodu silného poškodenia kadáveru. „Mohlo to byť vyčerpanie spôsobené stratou krvi, neschopnosť dostať sa k potrave, mráz a vietor alebo súhra viacerých faktorov. Poranený kamzík sa ľahko mohol stať korisťou predátorov, napríklad rysa, ale aj menších šeliem vrátanie líšky,“ poznamenáva Barbara Chovancová, zoologička Štátnych lesov TANAPu. Podľa nej sa u voľne žijúcich živočíchov zlomeniny končatín často nevyskytujú. „Pokiaľ zvieratá nie sú vyrušované a vystresované, dokážu odhadnúť prekážku i svoje schopnosti,“ dodáva Barbara Chovancová.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.