Aj v poľských Tatrách majú svoj symbolický cintorín. Poznáte ho?

Predposledná októbrová sobota je časom tradičného stretnutia na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou pri Popradskom plese, kde si prítomní uctia pamiatku tých, ktorých život vyhasol vo Vysokých Tatrách. Pietnu spomienku organizujú Štátne lesy TANAP-u v spolupráci s Tatranskou horskou službou – dobrovoľným zborom, medzi pozvanými nikdy nechýbajú poľskí kolegovia.

Symbolický cintorín na Wiktorówkach

Pietne miesto pod Ostrvou inšpirovalo poľských kolegov, ktorí zriadili jeho obodbu na Wiktorówkach, kde 24.júla 1992 bola na žulovom múre v blízkosti Sanktuária osadená prvá tabuľa. Pietne miesto je venované nie len tým, ktorý v Tatrách stratili to najcennejšie – svoj život, ale aj tým, ktorí zomreli prirodzenou smrťou, no s Tatrami boli prirodzene zrastení a zaslúžili si takéto pripomenutie.

“Pamätám si – chýba mi – čakám.”

Marcin Dąbkowicz

Motto miesta navrhol bývalý predstavený Sanktuária Wiktorówki, otec Marcin Dąbkowicz: Ak niekoho veľmi ľúbiš, aj po rokoch si naňho spomínaš, chýba ti a tešíš sa na stretnutie.

Žulový múr, na ktorom sú tabule osadené bol rekonštruovaný v roku 2012. Stena bola rozdelená na dve časti – vrchnú a spodnú. Dielo človeka ladí s prírodným vápencovým odkryvom, na ktorom je od roku 2010 umiestnený kríž, ktorý bol predtým umiestnený na vrchole Rysov.

Dnes je na múre umiestnených už vyše 120 tabúľ pripomínajúcich viac ako 140 osôb. Tabule sú umiestnené v niekoľkých skupinách. Na múre nájdete miesto spomienky na nebohých členov horskej služby, spolu s úryvkom zo sľubu záchranára:

Začiatok sľubu záchranárov horskej služby TOPR
Začiatok sľubu záchranárov horskej služby TOPR: “Sľubujem slobodne na svoje čestné slovo…”

Ľavá časť steny je venovaná zosnulým horským vodcom, ktorých tabuľky sú umiestnené na veľkom žulovom kameni.

Pietna spomienka

Podobne ako je tomu u nás, od roku 2017 si na jeseň pripomínajú obete hôr aj na poľskej strane. Iniciátorom podujatia sú záchranári poľskej horskej služby TOPR a Dominikáni vo Wiktorówkach. Aby termín nekolidoval so slovenskou spomienkou, zvolili prvú nedeľu po Sviatku všetkých svätých.

O 11:00 sa slávi svätá omša za zosnulých. Po nej záchranári poľskej horskej služby TOPR a slovenskej Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru pripomínajú osudy tých, ktorí našli svoje posledné chvíle v lone Vysokých a Západných Tatier.

Rusinova poľana a Wiktorówki

Rusinova poľana od Poronca
Rusinova poľana od Poronca

Wiktorówki sa nachádzajú v blízkosti Rusinovej poľany. Rusinova poľana je názov lúky, ktorú by sme na našej strane mohli prirovnať ku Hrebienku, dokonca aj nadmorskou výškou 1 200 m n.m.. Na rozdiel od zarastajúcej Hrebienkovej lúky, o tú poľskú sa starajú pasúce sa ovečky. Najjednoduchším prístupom je zeleno značeným chodníkom, ktorým sa na ňu dostanete asi po hodine chôdze od prvého parkoviska na Lysou Poľanou smerom na Zakopané.

Rusinova poľana s jej výhľadmi na prevažne slovenské Tatry
Rusinova poľana s jej výhľadmi na prevažne slovenské Tatry

Poľská lúka poskytuje úchvatné výhľady na panorámu Belianskych a Vysokých Tatier. 90 percent územia, ktoré z lúky vidíte, patrí Slovensku. Na poľane ešte stále môžete vidieť sezónne pasenie oviec. Napriek množstvu návštevníkov na nej viete zažiť krásne chvíle pokoja.

Rusinova poľana je miestom oddychu pre malých i veľkých
Rusinova poľana je miestom oddychu pre malých i veľkých

Wiktorówki sú lokalitou učupenou v lese v blízkosti Rusinovej poľany. Modro značeným turistickým chodníkom sa na ne dostanete po desiatich minútach chôdze.

História tohto miesta sa začala písať v roku 1860, kedy sa 14-ročnej pastierke Marysii Murzańskej v tejto lokalite stratili ovce. Počas toho, ako mladá pastierka hľadala v blízkom lese zatúlané ovečky, zahliadla medzi stromami krásnu žiarivú pani. Tá jej sľúbila, že čoskoro svoje stratené zvieratá nájde a dala jej tri úlohy: čo najskôr mala opustiť Rusinovu poľanu, kde jej vraj hrozilo duchovné nebezpečenstvo a po návrate má pripomenúť ľudom aby nehrešili a ľutovali svoje viny.

Sanktuárium Panny Márie, Kráľovnej Tatier

Potom ako Marysia vyrozprávala svoj príbeh ľudom, jeden z pastierov pribil obrázok Panny Márie na strom v miestach zjavenia. Niekoľko desaťročí sa na toto miesto chodili modliť najmä pastieri a drevorubači. Neskôr pribudla malá kaplnka. V roku 1936 bola vykonaná veľká rekonštrukcia. Od roku 1959 sa starali o kaplnku Dominikáni, ktorým ju v roku 1975 zveril oficiálne Karol Wojtyla (budúci pápež Ján Pavol II.).

V spodnej časti budovy sa dá zakúpiť čaj varený z prameňa vyvierajúceho v blízkosti kaplnky, ktorého voda sa považuje za liečivú.

Nezmeškajte novinky zo sveta Vysokých Tatier - odoberajte náš newsletter:

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastáva funkciu podpredsedu. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

One thought on “Aj v poľských Tatrách majú svoj symbolický cintorín. Poznáte ho?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

X