Symbolický cintorín

Symbolický cintorín pri Popradskom plese (1525mnm) pod stenou Ostrvy je miestom, kde sú na pamiatku obetiam Vysokých Tatier umiestnené pamätné tabule s menami ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách, ale kde nie je nikto pochovaný.

Autorom myšlienky na vytvorenie centrálneho pamätníka tatranských obetí bol akademický maliar Otakar Štáfl z Prahy. Projekt kaplnky vypracoval Ing. Róbert Vosyka z Popradu. Prvé symbolické, ručne vyrezávané kríže sú od rezbára Jozefa Fekiača – Šumného z Detvy. Drevorezbu v interiéri kaplnky urobil Ladislav Tfirst.

Ručne vyrezávané kríže Symbolického cintorína pod Ostrvou
Ručne vyrezávané kríže Symbolického cintorína pod Ostrvou

Založenie cintorína sa datuje od roku 1936. Symbolický cintorín bol vysvätený 11. augusta 1940 a hneď na to bol sprístupnený verejnosti s mottom „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu„.

Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.

motto Symbolického cintorína pod Ostvrou

Za správu cintorína zodpovedajú od roku 1995 Štátne lesy Tatranského národného parku. Od roku 1970 je symbolický cintorín zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok.

Vstup na Symbolický cintorín
Vstup na Symbolický cintorín

Podľa údajov správcu cintorína bolo začiatkom roka 2006 na Symbolickom cintoríne 278 pamätných tabúľ so 412 menami obetí Vysokých Tatier, ktoré sú umiestnené do 7 sektorov (A,B,C,D,E,F,G). K uvedenému času bolo v sektore A 91 tabúľ, B 20 tabúľ, C 39 tabúľ, D 38 tabúľ, E 34 tabúľ, F 15 tabúľ, G 41 tabúľ. Rázovitosť tohto miesta okrem okolitej tatranskej prírody a límb, tvoria aj vyrezávané, farebné detvianske kríže, z ktorých sa zachovalo 56. Pre jeho ďalšie rozširovanie platia z estetických a priestorových príčin teraz už prísne kritériá. Pre návštevníkov je každoročne uzavretý od 1.januára do 30.júna.

K symbolickému cintorínu je najpohodlnejšia cesta od zástavky tatranskej električky výstupom smerom na Chatu pri Popradskom plese. V záverečnom úseku asfaltovej cesty pod stenami Ostrvy sa nachádza odbočka doprava chodníkom 5 minút k cintorínu.

Zrod Symbolického cintorína

Písal sa rok 1912, keď český maliar Otakar Štáfl navštívil po prvý krát Slovensko. Súčasťou jeho návštevy bola aj Detva, kde jeho pozornosť upútali typické detvianske kríže.

Po prvej svetovej vojne maliar začal bývať na Štrbskom Plese. Tatry sa mu stali veľkým zdrojom inšpirácie, čo sa odzrkadlilo vo veľkom množstve diel z týchto časov.

Bolo to v roku 1922, kedy Štáfl inicioval myšlienku založenia Symbolického cintorína pre obete hôr, ktorý mal byť podľa neho situovaný práve pri brehoch Štrbského plesa, neďaleko vili Marína. Myšlienka sa ale nestretla s pochopením na strane turistov.

V roku 1930 sa Štáfl zoznámil s Alojzom Lutonským, vtedajším funkcionárom Klubu československých turistov. Lutonský začal viesť evidenciu smrteľných úrazov vo Vysokých Tatrách a so Štáflom začali spoločne pracovať na realizácii myšlienky symbolického cintorína.

Nakoľko sa  v rôznych kútoch Tatier  začali množiť tabuľky pripomínajúce smrteľné nehody turistov, podporil Klub československých turistov vznik Symbolického cintorína a to i finančne. V r. 1932 sa rozhodlo o jeho vybudovaní pod západnou stenou Ostrvy v limbovom hájiku. Projektantom kaplnky bol Popradčan Róbert Vosyka a v roku 1936 sa začalo s jeho výstavbou, ktorú sprevádzali finančné problém skoro od počiatku. Nedostatok financií zadotovali nie len pozostalí obetí, ktorých tabuľky mali byť na cintoríne umiestnené ale aj vtedajší nájomca Chaty pri Popradskom plese i Otakar Štáfl.

Kaplnku dnes zdobí drevorezba, ktorú vytvoril Ladislav Tfirst podľa motívu obrazu Otakara Štáfla Znášanie zraneného horolezca.

Cintorín bol otvorený 11.augusta 1940 za účasti vtedajšieho prezidenta, dr. Jozefa Tisa, ktorý kaplnku aj vysvätil.

O niekoľko rokov neskôr pribudla bohužiaľ na cintoríne  tabuľa aj Otakarovi Štáflovi. So svojou manželkou zahynuli pri bombardovaní Prahy Spojencami v roku 1945.

Správu symbolického cintorína majú na starosti Štátne lesy TANAPu.

Vstupný kríž na Symbolickom cintoríne zo strany Popradského plesa
Vstupný kríž na Symbolickom cintoríne zo strany Popradského plesa

Nezmeškajte novinky zo sveta Vysokých Tatier - odoberajte náš newsletter:

Fero Mrázik

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastáva funkciu podpredsedu. Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

2 thoughts on “Symbolický cintorín

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

X