Najviac turistov je tam, kde sa dá vyviezť lanovkou
Najnavštevovanejšou lokalitou v Tatranskom národnom parku je Hrebienok. V jednom dni tu bolo viac ako 4 400 turistov prichádzajúcich z rôznych kútov Slovenska a spoza hraníc zväčša z Poľska, Českej republiky, Maďarska, Anglicka a Nemecka. Potvrdilo to tohtoročné spočítavanie turistov, ktoré Štátne lesy TANAPu vykonali v spolupráci so Správou TANAPu počas uplynulej soboty, počas ktorej turistické chodníky v Tatranskom národnom parku prešlo viac ako 24 100 turistov.
Tradične početne navštevované je Popradské pleso, kde prišlo v tento deň takmer 4 000 turistov, Solisko, kde bolo viac ako 1 500 turistov a Skalnaté pleso, kde sa zväčša vyviezlo takmer 3 350 turistov. V Západných Tatrách bolo tento rok najviac, až takmer 1 600 turistov, v Roháčskej doline na Zverovke. Najmenej, iba 39 turistov počas spočítania, prišlo do Kôprovej doliny. Na Kriváň vyšlo 550 a na vrchol Rysov 1 111 turistov.
„Údaje zistené počas každoročného spočítavania turistov nám slúžia najmä na zistenie zaťaženosti územia. Na základe takto zistených skutočností potom preferujeme údržbu tých značkovaných chodníkov, ktoré sú turistickou verejnosťou najviac využívané,“ poznamenáva Ján Marhefka., vedúci Odboru prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAPu. Pravidelné sledovanie návštevnosti územia Tatranského národného parku má aj ďalší dôvod. „V prípade, ak by na najnavštevovanejších miestach dochádzalo k poškodzovaniu prírodného prostredia a tým k následnej erózii, museli by sme vstup do týchto lokalít regulovať. A to napríklad uzavretím turistického chodníka na čas potrebný na regeneráciu poškodenej vegetácie. O dočasnej uzávere turistického značkovaného chodníka rozhodne obvodný úrad v sídle kraja na náš podnet alebo na podnet Správy TANAPu,“ dodáva Ján Marhefka.
Štátne lesy TANAPu, ešte aj ako bývalá Správa TANAPu, spočítavajú návštevníkov národného parku od roku 1972. Hoci početnosť turistov vo vysokohorskom prostredí podmieňuje počasie, doteraz najviac, až 26 520, napočítali v roku 1981.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.