Potlačte strach a dokážete nemožné
Ako ryba vo vode sa cíti na skalách či útesoch. Nebojí sa nebezpečenstva a veľkých výziev. Tvár značky adidas Sasha DiGiulian (157 cm, 44 kg) sa hrdí titulom najlepšej lezkyne sveta. Dvadsaťtriročná Američanka dosiahla obtiažnosť 9a, čo sa pred ňou podarilo len dvom ženám. Sympatická blondínka túži posunúť hranice možností ešte ďalej a nadobudnúť level 9a+. V rámci festivalu Hory a Mesto zavítala na Slovensko, pričom si odskúšala aj tunajšie skaly.
Ako ste si užili pobyt na Slovensku a lezenie na Súľovských vrchoch?
„Môj pobyt na Slovensku bol pomerne hektický. Bola som tu len necelé tri dni, počas ktorých som mala nabitý program. Lezenie bolo pomerne náročné, keďže mi neprialo počasie. Snežilo a pršalo, čo nie sú ideálne podmienky. Okolité prostredie však bolo veľmi pekné.“
Ako ste sa dostali k tejto náročnej športovej disciplíne?
„Začala som už pred šestnástimi rokmi. Môj brat mal narodeninovú oslavu v jednom lezeckom klube, a tak som to vyskúšala aj ja. Lezenie som si hneď zamilovala. Najviac ma na tom fascinovalo, že na stene som len ja a za všetko si zodpovedám sama. Tento šport je veľmi individuálny, no na druhej strane je čoraz viac populárny, čo z neho vlastne robí aj spoločenskú záležitosť. Spoznám vďaka nemu množstvo nových ľudí, z ktorých sa stávajú moji priatelia.“
V stupnici obtiažnosti ste ako tretia žena v histórii dosiahli úroveň 9a. Čo sa chystáte ešte prekonať?
„Žiadnej žene sa ešte nepodarila úroveň 9a+. Takže toto je moja výzva.“
Čo máte radšej, outdoorové lezenie alebo lezenie v halách?
„Určite lezenie vonku.“
Máte obľúbený útes, na ktorom sa cítite prakticky ako doma?
„Je ich viacero. Veľmi sa mi páči prostredie v Španielsku, rovnako tak v Južnej Afrike. Najradšej však mám prostredie kaňonu Red River Gorge v americkom Kentucky. Je to miesto, ktoré mám zlozené zhora-zdola, trávila som tam veľa času. Je to moja srdcová záležitosť.“
Na čo myslíte v priebehu lezenia?
„Na viacero vecí, hlavne však myslím na cieľ, ktorý v daný moment chcem dosiahnuť. Keď sa mi šmykne noha a spadnem tak sa snažím nájsť príčinu nezdaru, aby sa to už neopakovalo.“
Akú najťažšiu situáciu ste počas lezenia zažili?
„Keď som raz liezla v Dolomitoch bez istenia. Ten moment ma zmenil, najmä môj pohľad na celé lezenie a vlastne aj život. Dostala som sa do veľkých problémov, na ktoré som bola sama. Ľavá ruka a noha sa šmykli, zostala som tak visieť len na pravých končatinách. V tom momente som zostarla asi o desať rokov. Pád som si nepripúšťala, bola som presvedčená, že to zvládnem. Tak sa aj stalo a napokon som vyliezla až na vrchol.“
V skalolezectve ste svetová špička. Máte ambíciu posunúť svoje hranice ešte viac a skúsiť aj horolezectvo? Neláka vás napríklad výstup na Mount Everest?
„Chcela by som sa čoraz viac zameriavať aj na horolezectvo, takže prečo nie, možno sa mi raz podarí pokoriť aj Himalájske vrchy (úsmev). Túto zimu som sa dosť učila, aké je to loziť po ľadových stenách. Technika lezenia na hory je o niečo iná ako pri skalách, chce to preto ešte dosť tréningu. Je to však len otázka času, aby som sa ju naučila. Som si istá, že potom sa vrhnem aj na túto výzvu.“
Lezectvo je čoraz obľúbenejšie. Objavili sa dokonca úvahy o jeho zaradení do programu olympijských hier. Myslíte si, že je to reálne?
„Určite tam je možnosť, aby raz bolo súčasť olympiády. Bola by však nutnosť väčšieho zastrešenia lezenia po organizačnej stránke či viacero lezeckých súťaží pred publikom. Pre mňa je atraktívny najmä bouldering, no na druhej strane, bolo by pri ňom asi pomerne náročné určiť, kto vlastne vyhral. Preto by bolo asi jednoduchšie ponúknuť ako olympijskú disciplínu športové lezenie na stene. Tam sa víťaz určí jednoduchšie. Bolo by krásne, ak by sa jedného dňa náš šport dostal do programu olympiády. Ak by sa tak stalo v najbližších desiatich rokoch, chcela by som reprezentovať svoju krajinu. Ak sa tak stane neskôr, rada by som sa podieľala aspoň ako spoluorganizátor.“
Tento šport si vyžaduje perfektnú fyzickú a psychickú prípravu a kondíciu. Ako si ju udržiavate?
„Súhlasím, predtým, ako sa rozhodnete ísť na skalu, treba svoje telo dokonale ovládať po psychickej i fyzickej stránke. Stále sa snažím zdokonaľovať v mentálnej príprave, tá je veľmi dôležitá. Keď mám totiž stres a nie som v úplnej pohode nie je optimálny ani môj lezecký výkon.“
Ako bude vyzerať váš život, keď prestane s lezením?
„Rada by som pri ňom zostala aj po konci mojej kariéry. Možno napríklad v oblasti marketingu, aby som lezenie čo najviac vo svete spopularizovala. Som síce pomerne mladá, no už mám bohaté skúsenosti, o ktoré by som sa rada so svetom podelila. Rada by som si založila možno vlastnú obchodnú značku či spoločnosť alebo spolupracovala s veľkou firmou, ako napríklad adidas, ktorý je môj momentálny sponzor. Spoznala som tam množstvo skvelých ľudí, ktorí mi pomohli dostať sa tam, kde som.“
Pozrite si video z jej návštevy.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.